Môj profil 
Predplatné
Už Goethe povedal, že ak človeku chýba nádej, tak mu chýba všetko a najviac mu v takom stave chýba láska k životu ako takému. Spoločnosť, v ktorej žijeme, je však hrobárom každej nádeje a stálym producentom strachov, ohrození, neistôt a nenávisti.
Duševné zdravie možno opísať ako vnútorný stav človeka, ktorý je neodcudzený sám sebe, netrpí na narcizmus, jeho ego pozná pokoru a je schopné prejavovať súcit voči nešťastiu iných. V dnešnej spoločnosti je čoraz viac ľudí, ktorých duševné zdravie ja narušené, dokonca tvrdím, že veľká väčšina jej členov trpí na veľké poruchy duševného zdravia.
Žijeme v spoločnosti, ktorú skvelý psychológ Erich Fromm už pred pol storočím diagnostikoval ako vysoko patologickú spoločnosť a vo svojej knihe Wege aus einer kranken Gesellschaft (Východiskové cesty z chorej spoločnosti) ju označil za duševne čoraz viac patologickú.
Podľa neho sa dostala do situácie, kedy si neuvedomuje, že jej normalitou sa stala patológia duše. Prevažná väčšina jej členov klesla tak hlboko, že pre nich neexistuje nijaký stav duše, v ktorom by vedeli žiť spokojne a šťastne a preto by ani neexistovalo nič, na čo by sa dali v negatívnom zmysle použiť a či zneužiť.
Ak naša západná spoločnosť nezmení svoje rámcové podmienky a nestane sa humánnou v tom zmysle, že človek bude mať pre ňu najvyššiu hodnotu a nie maximálny zisk, dosahovaný vždy len úkor človeka, tak zdravie našich duší bude navždy a trvalo stratené.
Roman Bednár
.jpg)
