V človeku je niečo, čo stále ostáva veľkou nevyriešenou záhadou

Bratislava 12. júla 2020 (HSP/Roman Bednár/Foto:Pixabay)

Nič v kozme, čo poznáme, nie je také záhadné ako ľudský mozog. A platí to tak pre mikroskopické, ako aj makroskopické kozmické štruktúry. Pritom anatómiu mozgu poznáme dokonale a je veľmi  jednoduchá

Mozog pozostáva predovšetkým z proteínov, protoplazmy a DNK. Napriek jeho mimoriadne jednoduchej štruktúre, je mozog schopný neuveriteľných vecí, ako je myslenie, kreativita, pamäť, logika, intuícia……

Jeho vnútrom pretekajú elektrické prúdy minimálnej intenzity a prebiehajú v ňom nespočetné chemické reakcie v neuveriteľne krátkych časových intervaloch.

Je však kardinálnou otázkou, či možno prostredníctvom hmoty a jej zákonov vysvetliť všetky tie úžasné možnosti a schopnosti ľudského mozgu, ako je vedomé zažívanie skúseností, pocity, vytváranie zmyslových vnemov, spomienky, myslenie atď.

Podľa mňa je možné popísať a vysvetliť pomocou fyziky a chémie len fenomén organického života, nie však fenomén myslenia a kreatívneho tvorenia. Chémia v tejto úrovni nemá k tomu čo povedať.

Ale nie tak kvantová fyzika, prípadne nejaká jej nová nadstavba, ktorá ešte len čaká na privolanie do života. Zatiaľ v tom smere môžeme povedať len to, že akokoľvek dobre poznáme anatómiu mozgu a jeho fyziológiu, tak samotný proces toho, ako a kedy sa to, čo vidíme a počujeme, stane konkrétnym zrealizovaním vnímanej a počutej reality, tak to ostáva pre nás tajomné a nepochopiteľné.

Ako sa naozaj uskutočňuje uvedomovanie si udalostí vonkajšieho sveta, to sa nedá pre nás zachytiť a lokalizovať v žiadnej štruktúre nášho mozgu. Mozog je izolovaný v úplnom tichu, vo vnútri našej lebky, a nič v ňom neosciluje synchrónnym zvukom, keď nám sprostredkováva napríklad rachot motorov tryskového lietadla, hoci nám to doslova trhá uši. Takisto je zahalený úplnou tmou aj v momente, keď nám vyčarí farebný obraz prekrásnej pestrej dúhy, ktorú naše oči sledujú nad horizontom.

Podobným spôsobom neprenikne do mozgu ani jediná molekula sladko chutiacej šľahačkovej torty, ktorú práve mlsáme, a napriek tomu len jeho prostredníctvom cítime na jazyku jej skvelú chuť.

Preto nám ostáva len konštatovať, že všetko, čo sa v mozgu odohráva a čo dokáže tento fascinujúci orgán, to je skutočný zázrak. Všetky informácie, ktoré do neho prichádzajú z okolia sú v ňom preložené do komplikovanej zmesi elektrických a chemických signálov. Z tých sa napokon vytvoria vizuálne a iné vnemy, lebo tieto signály nie sú ešte v žiadnom prípade obrazmi, ktoré vidíme a zvukmi, ktoré počujeme. Sú len predpokladom toho, aby z nich niečo v nás mohlo vytvoriť naše vnútorné vizuálne a zvukové konštrukcie.

Ako ale z vlnových signálov vznikajú obrazy, ktoré vidíme a slová, ktoré počujeme, to je nevyriešená záhada.

Kde je “transformátor”, ktorý tento zázrak realizuje, nevieme a nevieme ani to, ako vyzerá.

Pokúšam sa to vysvetliť v mojej pripravovanej knihe: Časopriestor vedomia.