Členstvo západného Balkánu v EÚ je stále vzdialené

Lídri západného Balkánu v utorok privítali “nový prístup” EÚ k ich regiónu, keď uzavreli s Bruselom sériu dohôd vrátane zníženia poplatkov za roaming a väčšej integrácie v oblasti vysokoškolského vzdelávania, informuje POLITICO

07. 12. 2022 | Komentáre | 4 min. čítania | 0 komentárov |

Zľava predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, predseda Európskej rady Charles Michel a albánsky premiér Edi Rama počas tlačovej konferencie na summite predstaviteľov Európskej únie a krajín západného Balkánu v Tirane 6. decembra 2022

Bratislava 7. decembra 2022 (HSP/Politico/Foto:TASR/AP-Vadim Ghirda)

▶ ❚❚ ↻

Konkrétny pokrok v otázke skutočného vstupu do EÚ, ktorý je konečným cieľom šiestich členov regiónu západného Balkánu, však na celodennom samite v albánskom hlavnom meste Tirana zostal nedosiahnutý.

Albánsky premiér Edi Rama, ktorý stretnutie hostil, na tlačovej konferencii s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom a predsedníčkou Komisie Ursulou von der Leyenovou zdôraznil pozitíva.

“Veci sa menia,” povedal. Dodal, že Brusel “po prvýkrát prejavuje vážny záujem o tento región z geopolitických a strategických dôvodov”.

Zatiaľ čo však EÚ vyzdvihovala svoje finančné záväzky voči západnému Balkánu – konkrétne hospodársky a investičný plán v hodnote 30 miliárd eur zameraný na projekty v oblasti infraštruktúry -, budúci týždeň ju čaká prvá skúška jej záväzku skutočne umožniť vstup ďalších krajín do bloku. Lídri EÚ, ktorí sa stretnú na samite 15. decembra, rozhodnú, či Bosne a Hercegovine udelia štatút kandidátskej krajiny.

Rozhodnutie o kandidátskom štatúte si vyžaduje jednomyseľnosť a nie všetky krajiny EÚ sa zhodujú na tom, že je to správne.

V odpovedi na otázku portálu POLITICO Michel vyjadril nádej, že v nadchádzajúcich dňoch “bude vyslaný dobrý signál” o udelení štatútu kandidátskej krajiny balkánskej krajine.

Európski ministri majú o tejto otázke rokovať na zasadnutí 13. decembra v Bruseli po tom, ako Európska komisia v októbri odporučila udeliť Bosne a Hercegovine štatút kandidátskej krajiny pod podmienkou, že budú prijaté určité kroky.

Niektorí členovia EÚ sú však opatrní, pokiaľ ide o ďalšie otvorenie dverí Bosne a Hercegovine, krajine, ktorá sa vymanila z krvavej etnickej vojny v 90. rokoch minulého storočia. Pred začatím prístupových rozhovorov musí krajina splniť prinajmenšom 14 kritérií týkajúcich sa všetkých oblastí, od právneho štátu až po reformu verejnej správy.

V spoločnom vyhlásení vydanom po samite EÚ opätovne potvrdila svoj “plný a jednoznačný záväzok voči perspektíve členstva západného Balkánu v Európskej únii”. Tento cieľ však musí byť založený na “dôveryhodných reformách zo strany partnerov; spravodlivých a prísnych podmienkach”, uvádza sa vo vyhlásení.

Vo vyhlásení sa tiež uvádza, že partneri sa musia prispôsobiť reštriktívnym opatreniam EÚ – čo je, podľa POLITICO, kódovaný odkaz na odmietnutie Srbska prijať sankcie voči Rusku v súvislosti s jeho inváziou na Ukrajinu.

Napriek tomu bola nálada v Tirane pozitívnejšia ako na poslednom samite v Bruseli pred šiestimi mesiacmi, ktorý sa skončil nevydarenou tlačovou konferenciou, na ktorej si vedúci predstavitelia Srbska, Severného Macedónska a Albánska dali najavo svoju frustráciu z pomalého tempa pokroku.

Medzi dohody oznámené na samite v Tirane patril záväzok poskytovateľov telekomunikačných služieb znížiť poplatky za roaming v roku 2023 a začlenenie krajín západného Balkánu do európskej iniciatívy univerzít, ktorá posilňuje strategické partnerstvá medzi vzdelávacími inštitúciami, ale zvyčajne sa obmedzuje na krajiny EÚ.

EÚ tiež vyzvala na “rýchle zosúladenie” vízovej politiky medzi blokom a členmi západného Balkánu, ako aj na záväzok krajín, ktoré nie sú členmi EÚ, dodržiavať readmisné dohody. Cieľom je znížiť počet nelegálnych vstupov migrantov do EÚ cez západobalkánsku trasu, čo je hlavným problémom mnohých členských štátov EÚ.

Na znak domáceho politického napätia sa v centre Tirany, neďaleko miesta stretnutia vedúcich predstaviteľov, konal protivládny protest. Zhromaždenie pod girlandami s vlajkami EÚ, ktoré boli umiestnené pri príležitosti samitu, sa zvrhlo v násilie, keď bol udretý Sali Berisha, opozičný líder a bývalý prezident a premiér. Podozrivý 31-ročný muž bol vzatý do väzby.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Americkí úradníci trvajú na tom, aby Ukrajina prijala Trumpov plán ako základ pre rokovania a vydala k tomu vyhlásenie. Informuje o tom agentúra Bloomberg s odvolaním sa na dva informované zdroje.

„USA tiež požiadali Ukrajinu, aby potvrdila, že prispela k týmto návrhom – potom, čo sa ukázalo, že Moskva významne prispela k plánu, uviedol jeden z účastníkov“ (pripomíname, že na vypracovaní plánu sa podieľal Putinov zástupca Kirill Dmitriev).

Agentúra zároveň informuje, že USA namietajú proti spoločným stretnutiam Ukrajincov a Európanov. Je známe, že Ukrajina a európski poradcovia sa stretli včera, deň pred rokovaniami Kyjeva s Američanmi v Ženeve.