Bratislava 2. mája 2019 (HSP/Foto: TASR/Jakub Kotian)
Generálny prokurátor Jaromír Čižnár neuspel v súdnom spore proti politickej strane Kotleba – Ľudová strana naše Slovensko. Pre Kotlebu má výhra v tomto súdnom spore ďalekosiahly, strategický význam
Po sklamaní z jeho počínania pri prezidentských voľbách, je toto jeho víťazstvo pre neho ako pokropenie živou vodou, pôvodne som aj tak chcel nazvať svoj príspevok. Keď som si ale prečítal mainstreamovú tlač zo stredy 30. 4. a hromženie rôznych slniečkárov a eurohujerov na Čižnára, že neuniesol dôkazné bremeno, že na ĽSNS nestačil, atď., začal som nad tým hlbšie premýšľať.
Jaromír Čižnár môže byť všetko možné, ale určite nie je hlupák! Aká pointa sa skrýva za jeho počínaním v tomto prípade? Dospel som k záveru, že generálny prokurátor použil v tomto prípade taktiku, ktorú s obľubou na svojich protivníkov používa Donald Trump: ak jeho protivníci v niečom, s čím on nesúhlasí, na neho neúmerne tlačia, zdanlivo im ustúpi a urobí krok, ktorý si želali. Keď sa po čase ukáže, že to bola chyba, k čomu Trump občas trošku aj pomôže, má dôvod odvolať ich z funkcií a zamiesť s nimi a upevniť si takto svoju pozíciu.
Keď rôzni občianski aktivisti, samozvaní experti, neziskové organizácie a mimovládne organizácie zavalili generálnu prokuratúru zhruba s 200 podaniami na Kotlebovu stranu, neviem presný počet, čo mal generálny prokurátor urobiť? Kvantitou trestných oznámení sa snažili vytvoriť ilúziu celonárodného hnutia. Vieme si predstaviť to mediálne zemetrasenie, keby to ignoroval.
Jaromír Čižnár teda ich argumentáciu zhrnul do žaloby a po dvoch rokoch čakania sme sa dožili výsledku. Dnes Čižnár môže na invektívy s úsmevom odpovedať v Trumpovskom duchu: „Dámy a páni, spravil som presne to, o čo ste ma žiadali a čo ste chceli. Fiasko utrpela Vaša argumentácia“.
Jaromírovi Čižnárovi patrí uznanie, že neurobil nadprácu a z nekvalifikovaných trestných oznámení nevypracoval právne relevantnú žalobu. Nastavil tým bratislavskej kaviarni kruté zrkadlo, pretože prehru neutrpel Jaromír Čižnár, ale bratislavská kaviareň. Ak Čapútovej výhra bola jej strategickým víťazstvom, toto súdne rozhodnutie je strategickou porážkou kaviarne.
Spomínanou taktikou Donalda Trumpa by sa mal inšpirovať premiér Pellegrini pri svojej návšteve Bieleho domu. Nemal by ustúpiť v otázke amerických vojenských základní na Slovensku. Mal by sa pokúsiť Trumpa presvedčiť, že drobnú medzinárodnú prehru v spore s malou krajinou bude vedieť Trump premeniť na svoje víťazstvo vo vnútroštátnej, americkej politike a získať možnosť zasa trochu upratať vo Washingtonských bažinách. Otázka je či má Peter Pellegrini také ambície a také schopnosti.
Štefan Paulov