Podľa jeho slov cítia veľký tlak, podarilo sa ho vytvoriť v spoločnosti. “Pôjdeme na hranu v úvahách možného riešenia tohto problému, ale za ňu sa ísť nedá,” konštatoval. “Základný princíp, ktorý tu je, je principiálne narušenie principiálneho nástroja ústavného štátu, a to je funkcie právnej istoty, ktorá je jednou z najdôležitejších funkcií práva. Logicky z funkcie právnej istoty vyplýva aj zákaz retroaktivity. To je konflikt, ktorý tu sledujeme,” spresnil.

Jozef Vozár z Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied (SAV) tvrdí, že Mečiarove amnestie boli právnym excesom a zneužitím práva, ktoré nemalo v novodobej histórii Slovenska obdobu. Minimálne politickú zodpovednosť nesie ten, kto amnestiu vydal. Takýto exces podľa jeho slov nenájdeme v iných demokratických krajinách.

Prodekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Marián Giba v diskusii zdôraznil, že v prípade nejde o zásah zákonodarnej moci, ale o zásah ústavodarnej. “V štáte existuje jedna moc ústavodarná a tá je najvyššia, ktorá určuje pravidlá, zriaďuje všetky ostatné moci. Túto ústavodarnú moc vykonáva Národná rada (NR) SR ústavným zákonom, a potom existujú tri moci, ktoré sú tejto ústavodarnej moci podriadené, a to moc zákonodarná, výkonná a súdna,” vysvetlil.

Bývalý generálny prokurátor SR Michal Vaľo uviedol, že prípad Mečiarových amnestií je potrebné chápať v teoretickej a praktickej rovine. “V teoretickej rovine, či je možné amnestie zrušiť a ak áno, kto ich môže zrušiť a za akých podmienok. Ale aj v rovine praktickej, či zrušenie amnestií je potrebné na to, aby sa vyšetrili závažné trestné činy, predovšetkým teda vražda Remiáša,” konštatoval, pričom podľa neho amnestie nebránia vyšetrovaniu tejto vraždy.

Diskusiou, ktorá má najmä politické a nie právne pozadie o zrušení amnestií, sa podľa Vaľa odvádza pozornosť od tohto konania. “Vyšetrenie vraždy Remiáša sa dá,” zdôraznil.

Podľa Vozára sú amnestie tak široko interpretovateľné, že je to vec výkladu. “Pre veľmi nejasnú aplikovateľnosť týchto amnestií si myslím, že by mali byť zrušené,” uviedol. Poukázal však na to, že oproti iným amnestiám nikto predtým neamnestoval štátne orgány. “Áno, bolo viacero amnestií, ktoré boli sporné, ale naša nemá medzinárodnú obdobu. A tragédia je v tom, že keď chceme hľadať podobu nejakej podobnej amnestie, tak musíme ísť do krajín, kde vládli vojenské junty. My sme budovali právny štát nielen formou, ale aj materiálne,” konštatoval. “Tu ide o očistu našej štátnosti,” zdôraznil.

Giba navrhol kompromis, v rámci ktorého by ústavný zákon amnestiu zrušil, keďže išlo o amnestiu, ktorá nebola udelená na skutky, ktoré už boli vyšetrené a potrestané, ale išlo o amnestiu, ktorá zabránila vyšetrovaniu. “Čiže zrušiť amnestiu, aby sa mohlo vyšetriť a keď výsledkom vyšetrovania bude výrok o vine voči konkrétnej osobe, tak jej nebude možné uložiť trest, to znamená zostane to v tej rovine, že bude konštatovaná materiálne aj formálne pravda aká bola, aby bolo spoločnosti povedané, ako to bolo, ale súčasne, aby si nešiel nikto odpykávať trest za niečo, čo už raz bolo amnestované,” uviedol návrh, ktorý je podľa neho predstaviteľný.

Poslanec Číž si myslí, že ak niekto spáchal trestný čin, je potrebné ho potrestať. “Mňa mrzí, že sa to nedá vyšetriť. Problém je, či rešpektujem inštitúty právneho štátu,” vysvetlil. Poslanec očakáva, že rozhodnutie Smeru-SD, ako konať v tejto otázke, sa verejnosť dozvie v priebehu budúceho týždňa. Podľa neho napríklad rozhodnutím Benátskej komisie “by sme získali alibi”, prečo sa nedodrží princíp právneho štátu.

Bývalý prokurátor Vaľo sa domnieva, že Gibov návrh nemá nič spoločné s právom, ale je to čisté politikum. Pretože by sa v ústavnom zákone súčasne udelili a zrušili amnestie. “Je to čistá teória absolútne nerealizovateľná v praxi,” uviedol. Na čo mu Giba oponoval, že je to iba uhol pohľadu, pretože podľa neho by sa zredukoval rozsah amnestie.

Vozár však Gibov návrh neodmieta, podľa neho by to bol akt zodpovednosti voči budúcej generácii.

AKTUALIZOVANÉ

Tlak na zrušenie tzv. Mečiarových amnestií zo strany opozície je snahou o diskreditáciu a rozrušenie kompaktnosti vládnej koalície. V diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 to uviedol podpredseda poslaneckého klubu Smer-SD v NR SR Miroslav Číž.

V diskusii zopakoval, že strana Mečiarove amnestie odsúdila a za morálny a politický suterén označila už pri svojom vzniku, problémom je však pre Smer právna nemožnosť zrušenia amnestií. “V oboch prípadoch máme konzistentný názor,” zdôraznil Číž.

Poukázal tiež na to, že sa od predchádzajúcich návrhov na zrušenie Mečiarových amnestií neobjavili nové faktické skutočnosti, ktoré by menili stav. “Ak teraz prichádza znovu návrh, tak to politikum v tom celom je silné. Veď čo iné potrebuje opozícia, ako diskreditovať vládnu koalíciu,” uviedol Číž.

Poslanec NR SR za Most-Híd a ústavný právnik Peter Kresák nesúhlasí s tým, že je to celé o politike. Zdôraznil, že pre neho ako právnika a človeka boli amnestie a s tým súvisiace rozhodnutia absolútne proti princípom materiálneho právneho štátu. “Môžeme dnes akceptovať to, že štátna moc flagrantne a evidentne konala v rozpore s ústavou?” opýtal sa Kresák, ktorý je presvedčený, že s tým “treba niečo urobiť”.

To, že by bola snaha o zrušenie Mečiarových amnestií cielená motiváciou poškodiť Smer, odmieta predseda Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií Martin Poliačik (SaS). “Na to, aby sme položili Smer na lopatky, tu máme dennodenne kauzy, ktoré sú so Smerom spojené,” uviedol. Zrušenie amnestií je podľa neho potrebné preto, lebo sa v posledných dňoch ukázalo, že Mečiar a mečiarizmus nie sú iba duchom minulosti. “Pán Mečiar dokáže dnes vystúpiť na verejnosť a obhajovať všetko, čo je spojené s obdobím jeho vlády, hoci obete tejto vlády žijú medzi nami,” povedal Poliačik. „Preto je potrebné tento boj dokončiť a vyrovnať sa s tým, čo sa tu desiatky rokov dialo, vyrovnať sa s človekom, ktorý znásilnil a poohýbal demokratický a právny systém tohto štátu,” zdôraznil Poliačik.

Poslanec NR SR za OĽaNo-NOVA Ján Budaj upozornil, že Vladimír Mečiar vo svojom nedávnom vystúpení poukázal na to, že ak by povedal celú pravdu o amnestiách, narušilo by to systém. “Aký systém môže narušiť pravda? Demokratický systém to nie je, mafiánsky však áno,” povedal Budaj. “Zrušením amnestií sa republika očistí,“ uviedol.

Číž reagoval, že na celú záležitosť je potrebné sa pozerať vecne a objektívne a nie o nej hovoriť formou politických prejavov. “Tu nie je spor o to, či odsúdime amnestie, tu je spor o to, ako to vyriešime,” vyhlásil. Zdôraznil, že parlament ako zákonodarca sa musí zaoberať aj právnymi následkami rozhodnutia. “Musíme sa zaoberať aj tým, aké sú možnosti tých, ktorí sú v odpore proti tomuto aktu. Môže sa objaviť otázka, či môžeme zrušiť aj ďalšie amnestie, napríklad Havlove amnestie. Narušíme princíp retroaktivity zákazu,” upozornil Číž. “To sú faktory, ktoré musíme brať do úvahy, spolu s partnermi musíme hľadať riešenia,” dodal podpredseda poslaneckého klubu Smer-SD v NR SR.

Kresák pri možnom riešení nepovažuje za správne požadovať od Ústavného súdu SR predbežné posúdenie ústavného zákona. “Nie je možné, aby ÚS ústavodarnému orgánu, akým je NR SR, vopred zakázal či prikázal hlasovať. To by bolo v rozpore s ústavou, poslanec rozhoduje podľa vedomia a svedomia,” skonštatoval. Navrhuje preto rozšíriť návrh ústavného zákona o určenie určitej doby, počas ktorej môže byť napadnutý, resp. posúdený ústavným súdom.

Poliačik si myslí, že nespochybňovanie možnosti právneho riešenia je aj otázkou efektu, ktorú má celá záležitosť v politickej rovine. “Toto je jeden z krokov, ako môže vládna koalícia napĺňať svoje predsavzatie zvyšovať dôveru občanov v štát,” uviedol.

Budaj verí, že zrušením amnestií sa podarí objasniť a verejnosti prezentovať všetky skutočnosti, ktoré sa týkajú smrti Róberta Remiáša.