Môj profil 
Predplatné
Podľa Financial Times, z hľadiska trhových výmenných kurzov HDP Číny prekonalo eurozónu už v roku 2011, ale až teraz na konci minulého roka prevzal čínsky bankový systém prvenstvo, pretože to spôsobil mimoriadny nárast bankových úverov od roku 2008, kedy čínska vláda rozpútala agresívnu monetárnu a fiškálnu stimulovú politiku v snahe zmierniť dopady globálnej krízy.
“Masívna veľkosť čínskeho bankového systému je menej dôvodom na oslavu, ako znamenie ekonomiky príliš závislej na finančných investíciách bánk, sužovanej neefektívnou alokáciu zdrojov a podliehajúcej obrovským úverovým rizikám,” skonštatoval Eswar Prasad, ekonóm Cornell University a bývalý vedúci divízie v MMF Čína.
Štatistiky ukazujú, čínske aktíva bánk prelomili hranicu 33 biliónov USD na konci roka 2016, pričom eurozóna mala 31 biliónov USD. Americké aktíva predstavovali 16 biliónov USD a japonské 7 biliónov USD.
Hodnota čínskeho bankového systému je viac ako 3,1-krát väčšia ako ročný ekonomický výkon krajiny, v porovnaní s 2,8-krát u eurozóny a jej bankách.
Ekonómovia však hovoria, že zvýšenie čínskeho stimulu viedlo k vysokým nehospodárnym investíciám, priemyselnej nadmernej kapacity a nebezpečnej úrovni zadĺženia. Na rozdiel od vyspelých trhov, čínska vláda sa spoliehala na bankové úvery pri financovaní infraštruktúry. “V podnikových úveroch v bilanciách bánk je veľa skrytých štátnych dlhov, ktoré môžu skresliť obraz pri porovnaní so zvyšným svetom,” uviedol Hou Wei, čínsky bankový analytik spoločnosti Sanford C. Bernstein v Hongkongu. “Vo väčšine iných trhov vlády si len požičali priamo z kapitálových trhov. Čína je v inej situácii,” dodal.
Hoci tri najväčšie svetové banky sú čínske, experti hovoria, že skutočný rozsah čínskych bánk je podhodnotený. Tieňové bankovníctvo má za následok odliv kapitálu. Viac rozvinutých kapitálových trhov by krajine mohlo pomôcť diverzifikovať finančný systém, ale viac diverzifikovaný finančný systém zníži schopnosť Číny hospodáriť s peňažnými tokmi.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
