Amerika zaznamenala dramatické zvýšenie počtu takzvaných “smrtí zo zúfalstva”. Táto vlna úmrtí vyvolaná závislosťou na alkohole, predávkovaním drogami a samovraždami zasiahla belochov stredného veku bez vysokoškolského vzdelania do značnej mieri. Tento trend je natoľko rozsiahly, že ovplyvňuje celkovú úroveň úmrtnosti. USA sa ocitli v neobvyklej situácii — sú bohatou krajinou, v ktorej dĺžka života skôr klesá, než aby sa zvyšovala.
V rovnakej dobe v USA existuje paradox — ľudia, ktorí sú najoptimistickejší ohľadom svojej budúcnosti, sú najviac sociálne znevýhodnení: chudobní Afroameričania, ktorí sú dokonca o niečo optimistickejší než bohatí černosi. Keď hovoríme chudobní, máme na mysli rodinu, ktorá sa skladá zo štyroch členo zarábajúcich menej než 24 000 dolárov ročne, čo je oficiálna hranica chudoby v USA.
Veľmi odlišné sú výsledky, keď porovnáme odpovede černochov a belochov ohľadom ich blahobytu.
Pre meranie rozdielu BBC použil jedenásť bodovú stupnicu, kde 0 je zúfalosť a 10 je veľký optimizmus. V tejto stupnici sú chudobní černosi v priemere o 1,1 bodu vyššie než chudobní belosi. Chudobní černosi majú priemerný výsledok nad 8, zatiaľ čo priemerný výsledok chudobných belochov je 7.
To je významná priepasť, je väčšia než rozdiel medzi bohatými a chudobnými ľuďmi, ktorý činí 0,6 bodu. Priemerný výsledok pre bohatých ľudí je 7,5, zatiaľ čo pre chudobných ľudí je 6,9.
Podľa BBC je takýto výsledok vyvolaný tým, že prístup ku vzdelaniu a ďalším sociálnym možnostiam je pre národné menšiny v USA už ľahší než pre ich predkov a skoro sa vyrovnáva možnosťami, ktoré majú belosi. Ale čierni Američania a Hispánci zároveň cítia väčšie spojenie sa kultúrou svojej menšiny a cítia sa ako súčasť svojej komunity.