Harvardská webová stránka Russia Matters nedávno uverejnila článok brigádneho generála vo výslužbe Kevina Ryana s alarmujúcim, ale presným titulkom “Prečo Putin použije na Ukrajine jadrové zbrane”.

Podľa Ryana, ktorý pôsobil ako pridelenec obrany USA v Moskve, je Putinovo použitie taktických jadrových zbraní takmer predurčené, pretože Rusko nemá dostatočnú konvenčnú vojenskú silu, aby porazilo Ukrajinu.

Na podporu tejto domnienky Ryan recykluje osvedčené mantry západného zbožného želania o vojenskej situácii na Ukrajine: Rusko nemá dostatok materiálu, jeho jednotky sú nekvalitné a Kyjev sa chystá začať ofenzívu, ktorá rozhodne zvráti priebeh vojny v jeho prospech.

Keďže Bachmut padá a Ukrajina sa zmieta pod postupnými vlnami ruských raketových úderov na svoju infraštruktúru, protivzdušnú obranu a muničné sklady, Ryanove slová vyznievajú viac než prázdno.

Väčšina pozorovateľov považuje Putinovo jadrové šabľové chvastanie za nástroj na odstrašenie a obmedzenie priamej účasti Západu vo vojne, ale Ryan ho chápe ako dôkaz, že Putin sa pripravuje použiť taktické jadrové zbrane na porážku nadchádzajúcej ofenzívy Ukrajiny.

Hoci Ryan správne zdôrazňuje, že západní činitelia podceňujú šance na jadrovú vojnu na Ukrajine, hlavné riziko predstavuje ich vlastná politika eskalácie, a nie možnosť, že by sa Putin mohol rozhodnúť povoliť použitie taktických jadrových zbraní.

Ryan správne poukazuje na to, že Putin definoval zástupnú vojnu Ruska s NATO na Ukrajine ako existenčnú pre Ruskú federáciu. Znamená to však, že porážka na bojisku alebo strata okupovaných území na Ukrajine ho prinúti stlačiť jadrové tlačidlo?

Putin definoval existenčnú hrozbu pre Rusko ako snahu Západu rozbiť Ruskú federáciu a podrobiť si jej národy. To je výsledok, ktorý sa zaviazal urobiť všetko, čo je v jeho silách, aby ho odvrátil, aj keby to znamenalo riskovať strategickú jadrovú vojnu.

Ryan považuje za znepokojujúce aj to, že Putin vymenoval svojho náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova za dozorcu nad “špeciálnou vojenskou operáciou” na Ukrajine a za svojich zástupcov vymenoval veliteľov ruských pozemných a vzdušných síl. Podľa Ryana je to znepokojujúce, pretože títo traja dôstojníci kontrolujú ruské taktické jadrové zbrane, hoci pripúšťa, že ich môžu použiť len na Putinov príkaz. Napriek tomu, ako ukázala kubánska raketová kríza v roku 1962, riziko neoprávneného použitia taktických jadrových zbraní miestnymi veliteľmi sa nedá zľahčovať.

Pri absencii Stavky (veliteľstva) na čele s vojensko-politickým najvyšším veliteľom – ako to bolo v prípade Josifa Stalina počas Veľkej vlasteneckej vojny – je spomínaná štruktúra vrchného velenia len logická, najmä keď Gerasimov je zároveň hlavným vojenským stratégom krajiny.

Gerasimov a jeho tím musia byť určite ochotní a schopní použiť taktické jadrové zbrane, ak by to Putin považoval za potrebné, ale ich vedenie skutočnej vojny nesignalizuje žiadnu takúto stratégiu ani zámer. Nízkoriziková, sily šetriaca taktika ruského vyčerpania, ak vôbec niečo naznačuje, tak snahu obmedziť vojnu na použitie konvenčných zbraní.

Veľmi reálne nebezpečenstvo jadrovej eskalácie na Ukrajine nevyplýva z domnelého Putinovho rozhodnutia vyhrať na bojisku za každú cenu, ale z neustáleho prekračovania červených čiar Západom v otázke vojenskej pomoci Ukrajine. Štáty NATO začali s posielaním veľkého množstva munície, ručných zbraní a obranných zbraní, potom prišli na rad húfnice dlhého dosahu a HIMAR-y, po ktorých nasledovali systémy protivzdušnej obrany, tanky a obrnené vozidlá. Británia teraz dodala Ukrajine rakety dlhého doletu schopné zasiahnuť množstvo cieľov hlboko v Rusku. Potom prídu na rad stíhačky F16, ktoré budú možno pilotovať západní aj ukrajinskí piloti.

Západné zbrane, technici, inštruktori, vojenskí plánovači, spravodajské služby a špeciálne jednotky zabili alebo prispeli k smrti desiatok tisíc ruských vojakov. V istom okamihu sa Putin môže rozhodnúť pre odvetu a sám nastúpiť na stupienok eskalácie, pričom ktovie, aké dôsledky to bude mať, ak jeho prelievanie americkej krvi povedie k reakcii budúceho dvojnásobného prezidenta Joea Bidena.

Čoskoro sa dozvieme, či sú Ryanove prognózy o budúcom priebehu vojny správne. Predpokladajme však, že má pravdu a že v prípade porážky na Kryme alebo v Donbase by Putin pristúpil k jadrovým zbraniam. Určite to znamená, že by sme mali zdvojnásobiť úsilie o čo najskoršie ukončenie vojny? Aký zmysel má pokračovať v zástupnej vojne s Ruskom, ktorá podľa Ryana vedie k jadrovému vyhladeniu Ukrajiny?

Pesimizmus a pasivita sú prirodzenými spojencami Ryanovho alarmizmu. Ryan je ďaleko od toho, aby obhajoval zdržanlivosť Ukrajiny s cieľom vyhnúť sa jadrovej eskalácii, ale je spokojný s tým, aby Západ jednoducho “predvídal, že bude použitá jadrová zbraň”. A keďže podľa neho je použitie jadrových zbraní Putinom nevyhnutné, Západ sa musí pripraviť na svet, v ktorom sa normalizovali ako vojnová zbraň.

Zdá sa, že Ryan vylučuje možnosť, že by Spojené štáty reagovali na Putinovo použitie jadrových zbraní na Ukrajine vlastnou radikálnou eskalačnou akciou – čo je pochybný predpoklad vzhľadom na nedávnu správu profesora Josepha M. Siracusu z bezpečnostnej konferencie v Tallinne financovanej NATO, kde vysokopostavený americký predstaviteľ tvrdil, že by na ňu reagovali masívnym konvenčným útokom USA na Krym a na ruskú čiernomorskú flotilu.

Podľa politológa Siracusu z Perthu boli početní západní jastrabi na konferencii plní chuti priliať benzín do ohňa vojny na Ukrajine.

Siracusova správa odhaľuje, že skutočné nebezpečenstvo jadrovej eskalácie nevyplýva z toho, čo Putin môže alebo nemusí urobiť, ale z vpísanej logiky západného tvrdého pohľadu na vojnu ako na hru s nulovým súčtom, v ktorej musí zvíťaziť buď Rusko, alebo Západ.

Nie je jasné, do akej miery Ryan podporuje takýto extrémizmus, ale jeho pochmúrna vízia nového veku jadrovej vojny je prirodzeným protikladom pochodu západných zástancov tvrdej línie smerom k jadrovej hranici.

Našťastie existuje alternatíva, ktorá bola možná od samého začiatku konfliktu a teraz má rastúcu podporu západnej verejnosti: dohoda o mieri za pôdu, v ktorej Ukrajina postúpi Rusku už stratené územie výmenou za bezpečnostné záruky o svojej budúcnosti ako nezávislého, suverénneho štátu. Takáto dohoda by bola pre Ukrajincov horkou pilulkou, ktorú by museli prehltnúť po toľkých obetiach, ale bol by to oveľa lepší osud, ako stať sa jadrovou pustatinou, ako to predpokladá generál Ryan.