Bratislava 15. septembra 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Kauza s krátením dane o 27.000 eur firmy Kiska Travel Agency (KTAG), ktorej majiteľmi sú prezident SR Andrej Kiska s bratom Jaroslavom, má viacero rozmerov. Z technického hľadiska sa trestnosť činu stratila potom, ako firma využila inštitút účinnej ľútosti a chýbajúce dane aj s penále doplatila. Z politického hľadiska však kauza poškodila šance Andreja Kisku byť znovuzvolený na post hlavy štátu. A v neposlednom rade sme opäť svedkami neprípustnej praxe, keď sa v politickom boji využívajú anonymne rozosielané neverejné materiály. V diskusii na TABLET.TV sa na tom vo štvrtok 14. septembra zhodli politický analytik Eduard Chmelár a publicista Juraj Hrabko.

„Andrej Kiska touto kauzou spadol z piedestálu ‚dobrého anjela‘ a vykľul sa z neho normálny politik. A politikov treba v normálnej spoločnosti kontrolovať. Stáva sa pre časť spoločnosti rovnako kontroverzným politikom ako Robert Fico. Doteraz ho médiá predstavovali tak, akoby dostal mediálnu amnestiu,“ komentoval politickú rovinu kauzy Chmelár, podľa ktorého Andrej Kiska nemal ospravedlňovať správanie svojej firmy, ale mal uznať chybu a ospravedlniť sa voličom. „Spoločnosť už nespája, ale rozdeľuje,“ dodal na margo prezidenta Chmelár.

„Podľa mňa budú politické konzekvencie pre prezidenta veľké,“ reagoval Hrabko. „Ak nenastane nejaká výnimočná situácia, napríklad, že by znova kandidoval Robert Fico alebo staré známe tváre ako Pavol Hrušovský, tak Andrej Kiska s prezidentovaním skončil,“ odhadol Hrabko.

Uznáva, že z technického hľadiska sa firma Andreja Kisku správala podobne ako viaceré iné podnikateľské subjekty. „Bola to jeho firma, zaplatila, oľutovala a pred zákonom ostáva čistá. Ale politické dôsledky sú iná vec. Každý mu môže povedať, že je podvodník a má jediné šťastie, že trestnosť jeho trestného činu zanikla, lebo tak je nastavený zákon,“ dodal Hrabko.

Podľa Chmelára stoja za zmienku aj indície, že si KTAG zaúčtovala do nákladov výdavky na propagáciu Kisku, ktorý vtedy mieril na post prezidenta. „Prezident si neoficiálnu kampaň robil možno dva roky pred oficiálnou. Klaďme si otázku, či nie je vydierateľný,“ poznamenal Chmelár.

V každom prípade skutočnosť, že sa informácie o prezidentovom probléme objavili dlho po tom, ako KTAG svoju kauzu vysporiadala, podľa Chmelára nasvedčuje tomu, že na prezidenta niekto „ušil búdu“.

Prax, keď sa do médií alebo do rúk konkurenčných politikov anonymne a nelegálne dostávajú kompromitujúce materiály, je podľa Chmelára neakceptovateľná tak v prípade Andreja Kisku, ako aj spravodajskej informácie o lídrovi SNS Andrejovi Dankovi, ktorú anonymne doručili podpredsedníčke Národnej rady SR Lucii Ďuriš Nicholsonovej (SaS).

„Nemôžeme sa uspokojiť s tým, ako sa tu robí politika, že sa tu vynášajú utajené informácie. Toto je prax, pri ktorej musíme hľadať spôsoby, ako tomu zabrániť,“ upozornil Chmelár. „Jednou z príčin, prečo sa nedarí zmeniť charakter tejto oligarchickej spoločnosti, je, že tu má niekoľko ľudí v hrsti všetkých ostatných. Na každého majú čosi a v príhodnej chvíli to vytiahnu, keď nebudú poslúchať. Toto je princíp, ktorý je na špičke ľadovca, musíme sa ho pokúsiť odstrániť. Nemôžeme ho legalizovať. Veď už sa nad tým ani nepozastavujeme. Niekto niečo vyniesol, dodal redakciám… Ako sa tu dá robiť politika, ak sú všetci aktéri vydierateľní?“ pýta sa.

Chmelár aj Hrabko sa zhodli na tom, že inštitút účinnej ľútosti v prípade daňových únikov by si zaslúžil novú legislatívnu úpravu. „Zákon platí pre každého. Tak ako pre Kisku, a mohol to urobiť, tak isto platí pre Ladislava Bašternáka. A úmysel sa v takýchto prípadoch veľmi ťažko dokazuje,“ poznamenal Hrabko na margo medializovaných úvah, že by inštitút účinnej ľútosti mohol využiť aj kontroverzný podnikateľ.

„Zrejme treba pristúpiť k úprave zákona, ale treba dávať pozor na to, čo je a čo nie je úmysel. Lebo podnikatelia to nesprávne účtujú aj v dobrej viere. A štátu nejde o to, aby posielal ľudí do väzenia, ale aby dostal peniaze,“ upozornil Hrabko.

Každý podnikateľ sa podľa neho niekedy dostáva do sporu s daňovým úradom. „Aj preto, že neexistujú presné pravidlá, čo sa dá účtovať a čo sa nedá. Preto sa to spravilo tak, že sa to dá doplatiť. A áno, u niekoho to môže fungovať aj tak, že nezaplatí a počká, či mu na to prídu. Keď neprídu, je to v suchu. A keď prídu, vysloví účinnú ľútosť a doplatí to,“ povedal Hrabko.

Na margo dodatku ku koaličnej zmluve, ktorý v pondelok 11. septembra podpísali predsedovia Smeru-SD, SNS a Mosta–Híd, Hrabko poznamenal, že de facto ide o novú zmluvu.

„Šarvátky a napätia v koalícii sú normálne. Ide o to, ako sa komunikujú navonok. Ale treba povedať, že Andrej Danko dosiahol viacero zmien, v prvom rade úplne novú koaličnú zmluvu. To, čo podpísali, je nová koaličná zmluva, v ktorej závere je napísané, že nahrádza tú z 1. septembra 2016,“ povedal. Dodal, že z hľadiska verejnosti nejde o kľúčovú otázku, keďže táto zmluva je vnútorný dokument koalície, ktorým si upravuje pravidlá svojho fungovania.

„Ale kým doteraz sa v koaličných zmluvách zvyklo písať, že kluby politických strán odporúčajú svojim poslancom, čo majú robiť, teraz, po zriadení Koaličnej rady predsedov poslaneckých klubov, sa priamo píše, že poslanci sú povinní vopred konzultovať svoje návrhy s predsedami poslaneckých klubov. Je to, samozrejme, v rozpore s ústavou,“ upozornil Hrabko. V ústave sa totiž uvádza, že poslanci hlasujú na základe svojho svedomia.

„Celá tzv. komunikačná kríza bola na odpútanie pozornosti od kauzy eurofondy. A fenomén neústavného orgánu, ktorým je Koaličná rada, si ťaháme ako balvan ešte z časov Vladimíra Mečiara. Žiadať, aby poslanec nesmel predložiť do parlamentu svoj návrh zákona bez súhlasu predsedu svojho poslaneckého klubu, je priamo v rozpore s ústavou,“ súhlasil s Hrabkom Chmelár.

Upozornil, že na základe dodatku ku koaličnej zmluve budú mať koaličné strany právo veta v prípade, že by mal premiér v úmysle odvolať ich ministra. „Som prekvapený, že Robert Fico na to pristúpil, lebo je to ústavné právo každého premiéra,“ povedal.

„Ak sme si niekedy uťahovali z palca pani bývalej predsedníčky poslaneckého klubu Smeru, pani Laššákovej, ktorým ukazovala poslancom, ako majú hlasovať, dnes už každý poslanecký klub má svoj palec. Aj opozičné,“ dodal Chmelár.

Obaja analytici sa vyjadrili aj k vymenovaniu Martiny Lubyovej (nom. SNS) na post ministerky školstva. „Lepšiu ministerku školstva sme si od tejto strany nemohli želať. Je to odborníčka, ktorá sa teší autorite tak v koaličných, ako aj opozičných kruhoch. A podľa toho, čo o nej viem, si nenechá skákať po hlave,“ vyhlásil Chmelár.

„Nie je zviazaná so stranou. Určite tam boli nejaké dohody o pravidlách, ako to bude prebiehať a ak má pani Lubyová aspoň trochu voľnú ruku, je to pre školstvo dobrá správa. Školstvo je v katastrofálnom stave a potrebuje zásadnú reformu,“ dodal Chmelár s tým, že za tento výber treba SNS gratulovať.

Na otázku, čo by mala ministerka urobiť v prvých 100 dňoch, Chmelár reagoval, že už avizovala riešenie problému eurofondov. „Ako prvé avizovala, že bude riešiť eurofondy, že vycestuje do Bruselu. Teší ma aj to, že sa prihlásila k programu Učiace sa Slovensko. A teší ma aj to, že bol kabinet posilnený o ženu,“ uzavrel Chmelár.

Aj podľa Hrabka má Lubyová povesť odborníčky, upozornil však, že sa dostáva do novej polohy, s ktorou nemá skúsenosti. „Podľa toho, čo viem, je to nespochybniteľne odborníčka. Problém je, že sa nedostáva na odbornú, ale politickú funkciu. A tam narazí na veci, o akých sa jej dnes ani nesnívalo,“ povedal. „Ak chce byť úspešná, musí za ňou stáť strana. Toto je vysoká politika, používajú sa rôzne nekalé veci,“ zdôraznil Hrabko.

Mimoriadna schôdza parlamentu, ktorú iniciuje opozícia s cieľom odvolať ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD), prichádza podľa Hrabka a Chmelára neskoro. „Ja som bol prekvapený aj tým, že mimovládne strany dali návrh na odvolanie ministra Richtera v tom čase, keď ho dali. Železo treba kuť, kým je horúce,“ povedal Hrabko.

Tak v prípade Richtera, ako aj Kaliňáka už opozícia v minulosti neúspešné odvolávanie v parlamente iniciovala. V prípade Richtera sa možno opozícia opakovaným zvolaním schôdze snažila reagovať na koaličnú krízu, v prípade Kaliňáka zatiaľ podľa Hrabka pribudol oproti poslednému odvolávaniu iba jeden možný nový dôvod.

„Niečo nové je únik dokumentov, za ktorý nesie politickú zodpovednosť minister Robert Kaliňák. Na rováši toho má už dosť, ale toto je jediné nové. Narážam na dokument, o ktorom hovorí podpredsedníčka Národnej rady Lucia Ďuriš Nicholsonová. Nový dôvod by mohol byť ten, že Kaliňák nevie, čo sa mu robí v rezorte. Ale výsledok schôdze je asi jasný, odvolaný nebude,“ zhrnul Hrabko.

Chmelár aj Hrabko sa v TABLET.TV vyjadrili aj k aktuálnej Správe o stave Európskej únie, ktorú v europarlamente predniesol predseda Európskej komisie Jean–Claude Juncker.

„Je to dlhoročný skúsený politik európskeho formátu, ktorý má schopnosť inteligentne vyvažovať záujmy. A má schopnosť povedať najdôležitejšie veci akoby mimochodom,“ poznamenal Chmelár. „Keď sa európski lídri a byrokrati dostanú do začarovaného kruhu, pasívnej pozície, a nevedia sa pohnúť z miesta, rozhýbe diskusiu. Ako sa to stalo v marci, keď od Bratislavského summitu celá reforma stagnovala a on vyhodil na stôl päť návrhov, ktoré nemyslel vážne v tom zmysle, že by sa všetky mali realizovať, ale bol to odkaz v tom zmysle, že poďme už niečo robiť. A rozprúdil debatu, ktorá viedla až k jadru,“ dodal.

Juncker už podľa neho avizoval odchod z politiky a teraz sa snaží postaviť si politický pomník. „Samozrejme, je to pohľad jeho, Európskej komisie a dokáže pri tom zohľadniť aj možné priority Francúzska a Nemecka. Najzaujímavejšie na jeho návrhoch boli federálne prvky. Všetky reformné návrhy, či už francúzske, nemecké, alebo zo strany Európskej komisie, smerujú k vytvoreniu federácie. Akurát toho slova sa politici boja ako čert kríža a stále zahmlievajú,“ povedal Chmelár.

„Takmer vôbec sa tam nehovorilo o brexite, Juncker sa snažil prejav koncipovať optimistickejšie, ako víziu. Ale odkedy sa vedú debaty o jadre Únie, absolútne sa vytratila agenda demokratického deficitu EÚ, pričom práve ona je jednou z hlavných príčin súčasnej európskej krízy. Ak sa toto odložilo na vedľajšiu koľaj a namiesto toho sa európskej verejnosti predkladá, že riešením je zvýšenie efektivity, tak pardon,“ vyhlásil Chmelár.

V súvislosti s diskusiou o jadre Európy povedal, že na rozdiel od premiéra Roberta Fica si myslí, že v prípade vstupu Slovenska do takéhoto zoskupenia by bolo vhodné referendum. „Ak sa zrealizujú všetky navrhované prvky, je to taký prenos preferencií, že referendum je podľa mňa nevyhnutné. Proces integrácie nemôžeme dlhodobo robiť bez podpory ľudí. Toto Európska únia ešte nepochopila,“ uviedol. Na druhej strane, Slovensko podľa neho k diskusii o jadre nepristupuje pasívne. „Náš minister financií navrhol zmenu fungovania eurozóny tak, že to zaujalo aj New York Times,“ upozornil Chmelár.

Viacero z Junckerových vízií podľa Chmelára stojí za úvahu. „Za jeden z najzaujímavejších návrhov považujem spojenie predsedu Európskej rady a Komisie. Na prvý pohľad to vyznieva ako ďalšia centralizácia. Ale rokovania Rady sú stále neverejné, pričom nový európsky prezident sa bude musieť zodpovedať europarlamentu a celý proces bude o niečo transparentnejší,“ povedal.

„Ten prejav bol len akýmsi papierom do diskusie, nič z toho nebude platiť, kým sa to nerozdiskutuje a nepríde ku konsenzu,“ reagoval Hrabko. „Teraz budú dôležité výsledky volieb v Nemecku a až potom sa ukáže, na čo všetko si Angela Merkelová bude uplatňovať svoj nový a zrejme silný mandát. A nie všetko, čo navrhne Nemecko a Francúzsko, sa bude páčiť Únii ako takej,“ uzavrel Hrabko.