Znižovanie počtu akýchkoľvek poslancov, či už na celoštátnej alebo regionálnej úrovni, môže byť podľa neho časti voličov sympatické, ale de facto okliešťuje demokraciu a finančné úspory sú zanedbateľné. „Znižovanie počtu poslancov okliešťuje pluralitu. Kotleba tým sleduje veľmi utilitárne ciele. On síce chce znižovať celkový počet poslancov, ale zároveň chce zvýšiť počty poslancov z regiónov, kde má vyššiu podporu,“ povedal.

Podľa Hrabka môže Kotlebovi táto iniciatíva v kampani pomôcť. „Nedokážem odhadnúť mieru, v akej mu to pomôže, ale pomôže mu to. Takéto populistické reči zaberajú. Averzia voči politickej scéne ako takej je v ľuďoch obrovská. Vecne by sme mohli rozoberať donekonečna, že to nijako nepomôže a ešte to bude mať negatívne následky,“ poznamenal.

Agentúry AKO a Focus pripravujú na september neobvyklý prieskum preferencií kandidátov na predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja. Obidve agentúry urobia prieskum v tom istom čase a rovnakou metodikou. Výsledky oboch meraní potom spriemerujú a dajú k dispozícii kandidátom a verejnosti. Pri odpovedi na otázku, či takýto mimoriadne presný prieskum môže pomôcť kandidátom pri rozhodovaní o zotrvaní v kampani alebo vzdaní sa v prospech silnejšieho súpera Mariana Kotlebu, je Hrabko skôr skeptický.

„Nemyslím si, že to vážne ovplyvní situáciu, ani keby sa do toho zapojili aj ostatné agentúry. Pri tých kandidátoch, ktorí sú relevantní. Výsledky prieskumu verejnej mienky sú relevantné len v čase, keď sa robí zber a nie o dva mesiace, kedy budú voľby. Iba niektorým kandidátom, jednému či dvom, sa môžu výsledky takéhoto prieskumu páčiť. Ostatným sa páčiť nebudú a môžu ho kritizovať,“ poznamenal Hrabko.

„Vo vzťahu k občanom neexistuje taký prieskum, ktorému by všetci verili. Ale vo vzťahu ku kandidátom by mohol posunúť bližšie reálnosť ich dohody,“ reagoval Chmelár. „Lebo v tejto chvíli ju naozaj nevidím. Ochotu uznať druhého zatiaľ vidím len u Mičeva. Agentúry AKO a Focus môžu priniesť výsledky, ktoré my tu budeme so záujmom analyzovať. Ale ako sa k tomu postavia volebné štáby, to v tejto chvíli nedokážem odhadnúť,“ dodal.

Obaja analytici komentovali aj vyhlásenie lídra SaS Richarda Sulíka, podľa ktorého je jeho strana pripravená prevziať vládnu zodpovednosť, v tejto chvíli je však predčasné hovoriť o tom, s akými partnermi. „SaS už ukázala, ako vie vládnuť, bola súčasťou vládnej koalície,“ reagoval Hrabko.

„Teraz je predčasné hovoriť o tom, kto s kým bude v budúcich koalíciách, voľby sú ešte v nedohľadne. Ak ste si všimli, Richard Sulík už zjemnil svoj slovník voči dvom stranám tejto vládnej koalície. Prísny ostáva iba na Smer-SD, voči ktorému je jeho strana vyhranená,“ upozornil.

„Ak si spomenieme na jeho prvé reakcie na túto vládnu koalíciu a sľubovanie pekla na zemi na mítingoch a nabádanie poslancov, aby opustili vládnu koalíciu a zhodili túto vládu, dnes je jeho slovník, čo sa týka Bélu Bugára aj Andreja Danka, oveľa miernejší. Zrejme si uvedomil, že si nemôže pred všetkými zabuchnúť dvere, lebo ostane sám ako kôl v plote. Asi nikto nepochybuje, že štvorročná vláda samotného Smeru-SD bola na Slovensku výnimkou, tu máme koaličné vlády,“ povedal Hrabko.

„Matematika nepustí. Z opozičných strán je SaS jediná, ktorá má aký – taký koaličný potenciál a aj ten nie je veľký,“ reagoval Chmelár. „S OĽaNO si Most nikdy nesadne, lebo vzťahy Bélu Bugára a Igora Matoviča sú na bode mrazu. O kollárovcoch ani nehovoriac, lebo je to protestná strana a jej líder pôsobí ako neriadená strela. Aj SaS má nízky koaličný potenciál, ak jej predseda robí také výpady proti Európskej únii, ako robí,“ zdôraznil. „Toto podľa mňa neriskne, ak k tomu nebude donútená, žiadna z dnešných koaličných strán. Možno s výnimkou SNS,“ dodal.

SaS podľa neho môže čakať na nového koaličného partnera, ktorého si vyrobí, alebo ktorý vznikne. „Ale ten partner by musel byť silný a nič také sa nečrtá. Ak to takto pôjde ďalej, vyzerá to na vládu Fico IV. Richard Sulík si v Európskej únii buduje povesť Nigela Faragea a to nie je niečo, čo by mu otváralo dvere do vládnych koalícií,“ povedal Chmelár.

Hrabko mu oponoval slovami, že pred štyrmi rokmi by nikto nepredpokladal, že môže vzniknúť vláda Smer-SD, Most–Híd a SNS. „Vzťahy sa môžu meniť. Veď Richard Sulík svojho času vyhodil Igora Matoviča zo svojho poslaneckého klubu. A vzťahy boli veľmi napäté. Moc dokáže spájať aj nespojiteľné. Ale reálne to vyzerá naozaj tak, že sa blížime míľovými krokmi k vláde Fico IV,“ odhadol.

„Čo sa týka vlády, ktorú by zostavovala SaS, v tejto chvíli vidím šancu takmer nulovú. Ale karty môže zamiešať Kotleba a možno neostane nič iné, len dať všetkých ostatných dohromady,“ doplnil ho Chmelár.

Nová predsedníčka Súdnej rady SR Lenka Praženková získala druhé najvyššie množstvo hlasov sudcov pri voľbe do Rady, a pri hlasovaní o funkcii predsedu 12 hlasov z 15. To jej dáva legitimitu pri snahe zlepšiť vnímanie justície občanmi. „Má reálnu šancu, ale len za pomoci ostatných členov Súdnej rady. A v prvom rade to vyžaduje rešpekt k zákonu. A to sa im na prvom zasadnutí, ktorého sa zúčastnila, veľmi nepodarilo,“ povedal Hrabko na margo neskorého zverejnenia termínu zasadnutia.

„Súdnu radu preverí čas, napríklad aj v tom, ako budú prezidentovi podávať návrhy na odvolanie sudcov, ktorí dovŕšili vek 65 rokov. To predchádzajúca Súdna rada nerobila, ako mala,“ poznamenal Hrabko.

Na margo špekulácií, že s postom podpredsedu čaká Súdna rada na zvolenie aktuálnej tajomníčky rezortu spravodlivosti Moniky Jankovskej do tohto orgánu, Hrabko poznamenal, že tento scenár nepovažuje za pravdepodobný.

„Nedá sa to vylúčiť, ale ja v tejto chvíli nepovažujem za pravdepodobné, že by sa pani Jankovská dostala do Súdnej rady, tobôž bola zvolená za podpredsedníčku,“ uviedol.

„Zvolenie pani Jankovskej je podľa mňa nepriechodné kvôli ráznemu odporu Mosta. Z vyjadrení pani Praženkovej považujem za dôležité to, že povedala, že si uvedomuje, že vyjadrenia Štefana Harabina poškodzujú obraz slovenského súdnictva,“ doplnil Hrabka Chmelár.

Chmelár s Hrabkom komentovali aj najdôležitejšie zahraničnopolitické udalosti posledných dní. „Porážka Islamského štátu v Mósule je významná, ale z iného dôvodu, než bolo povedané. Myšlienka kalifátu padla, ale Islamský štát ako teroristická organizácia ostáva. Má niektoré významné pozície v Sýrii a v iných štátoch. A víťazstvo koaličných síl v Mósule je trochu poškvrnené aj tým, že tam podľa ľudskoprávnych organizácií dochádzalo k masakrom na civilnom obyvateľstve,“ povedal Chmelár.

„Je dobre, že Mósul padol, prichádza tak k oslabeniu Islamského štátu. Dôležité je, čo bude potom. Naplno sa prejavia záujmy všetkých skupín, ktoré na území bývalého kalifátu sú a budú súperiť. Očakávať pokoj v tejto oblasti asi nie je veľmi namieste,“ reagoval Hrabko.

Za stretnutím politikov Trojmoria v Poľsku, na ktorom sa zúčastnil aj americký prezident Donald Trump, vidí Chmelár viac, než len rokovania o ekonomickej spolupráci. „Iniciatíva Trojmoria je pokračovaním vízie maršala Pilsudského z medzivojnového obdobia. Iniciatíva Medzimoria mala byť federáciou východoeurópskych štátov, ktorá mala zabrániť dohode Nemecka a Ruska,“ povedal s tým, že o tejto téme sa celkom intenzívne diskutuje v Poľsku, ale na Slovensku je prakticky neznáma.

„Súčasná poľská garnitúra, najmä strana Právo a spravodlivosť, ktorá si veľmi rozumie s Donaldom Trumpom, si z tejto agendy spravila vlajkovú loď. Blúznia o tom, že sa im podarí vytvoriť protiváhu francúzsko – nemeckého motora,“ povedal Chmelár. Ambícia Slovenska byť v budúcnosti v jadre integrujúcej sa Európy, je podľa neho s touto ideou v rozpore.