Madrid 23. mája 2024 (HSP/Foto:Òmnium Cultural)
Dňa 12. mája 2024 sa konali voľby do katalánskeho parlamentu. Španielska a medzinárodná tlač vyzdvihovala len skutočnosť, že Puigdemont sa nedostal na prvé miesto. Víťazný kandidát Salvador Illa z PSC (katalánska odnož PSOE) sa takmer nespomína, pretože sa zdá, že nevyhral preto, kto je, ale preto, že je na čele štátnej kampane, ktorá sa snaží volebne poraziť nezávislosť Katalánska, hnutia, ktoré od roku 2012 vyhralo každé voľby s absolútnou väčšinou. A z „Katalánska nezávislosť prehrala!” chcú povedať „Katalánska nezávislosť skončila!”, hoci nie je jasné, či Illa môže zostaviť vládu proti nezávislosti (pretože by potreboval účasť ERC, strany za nezávislosť). A ERC môže skôr podporiť Puigdemonta, aby vytvoril vládu za nezávislosť, alebo ak nedôjde k dohode, pôjde do nových volieb
PSC (prošpanielski sociálni demokrati) získala 42 poslancov, Junts de Puigdemont (sociálni demokrati a liberáli za nezávislosť) 35 poslancov, ERC (sociálni demokrati za nezávislosť) 20 poslancov, PP (prošpanielska pravica) 15 poslancov, 11 za VOX (španielska krajná pravica), 6 za Comunes (národne nedefinovaná ľavica), 4 za CUP (ľavica za nezávislosť) a 2 za Aliança Catalana (nová krajne pravicová strana za nezávislosť, v súlade s tým, čo sa deje v Európe, ale v rozpore s antifašistickou tradíciou hnutia za nezávislosť).
Napriek tomu, že sa chystá prijatie zákona o amnestii, ktorý má zmierniť „lawfare” (justičnú špinavú vojnu), ktorú španielsky nacionalizmus používa proti katalánskej nezávislosti, v týchto voľbách stále dochádzalo k prenasledovaniu: Puigdemont musel viesť kampaň zo severného Katalánska (v súčasnosti na území Francúzska), nemohol cestovať po Katalánsku, pretože by bol zatknutý, a nemohol sa zúčastniť ani na televíznych debatách. A napriek tomuto znevýhodneniu (ktoré by v iných krajinách viedlo k anulovaniu volieb z dôvodu nerovnosti súperov) bol Puigdemontov výsledok veľmi prijateľný: svoj predchádzajúci výsledok prekonal o 100 000 hlasov a priblížil sa k 7 mandátom víťaza.
Hnutie za nezávislosť si ako celok udržalo počet hlasov z predchádzajúcich volieb, ale v porovnaní s rokom 2017 stratilo 700 000 hlasov. Túto stratu spôsobila najmä ERC, ktorá už nejaký čas strácala hlasy a teraz stratila 170 000 hlasov v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami, ale 500 000 hlasov v porovnaní s rokom 2017. Voliči potrestali katalánsku vládu ERC za zmenu kurzu, za to, že chcela zastaviť emancipačné hnutie, že hovorila o odklade nezávislosti o viac ako 20 rokov a že sa neustále podriaďovala návrhom španielskej vlády. Tento volebný neúspech prinútil vedenie ERC odstúpiť a vyhlásiť proces sebakritiky a zmeny smerovania.
Preto každý, kto by chcel v strate absolútnej väčšiny hnutia za nezávislosť vidieť koniec tohto hnutia, bude mať problém pochopiť, čo bude nasledovať, pretože túžba po slobode je stále živá a išlo len o volebnú turbulenciu spôsobenú ťažkosťami dohodnúť sa na tom, ako zvládnuť španielske nepriateľstvo. Táto volebná porážka teda nie je porážkou tých, ktorí sú stále v spore so štátom, ale porážkou strany, ktorá boj za nezávislosť odsunula na úroveň riadenia vnútorných záležitostí.
Mnohí voliči neodpúšťajú, že všetky strany podporujúce nezávislosť sa v roku 2017 neodvážili pristúpiť k nezávislosti (zo strachu, že Španielsko vyvolá krviprelievanie), ani to, že po získaní 52 % hlasov v katalánskom parlamente im bolo zabránené dosiahnuť nezávislosť.
Ak sa vrátime do súčasnosti, uvidíme, kto nakoniec zostaví vládu v Katalánsku, ale aj keď to strany podporujúce nezávislosť nedokážu, bude sa naďalej napredovať, pretože (na rozdiel od toho, čo si myslia v Madride) strany nie sú hybnou silou nezávislosti, ale ide o prierezové sociálne hnutie, ktoré sa zrodilo zo skutočnej a historicky všadeprítomnej túžby v Katalánsku. Avšak vzhľadom na to, že tento boj potrebuje aj inštitucionálnu silu, ak volebný trest poslúži na prelomenie patovej situácie a spôsobí, že hnutie bude postupovať spoločne, cesta k nezávislosti bude opäť neúprosná.