Praha 5. októbra 2018 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Virginia Mayo)
To, o čom hovoria v kuloároch, sa stalo predmetom verejných vyhlásení. Na Medzinárodnom strojovom veľtrhu, ktorý prebieha v Brne, premiér Andrej Babiš prehovoril o nevyhnutnosti znížiť závislosť českého exportu na dodávkach do Európskej únie. Čo znamená orientácia českého exportu na európsky trh?
Svoj názor Sputnika uviedol jeden z najvýznamnejších expertov v tejto oblasti, výkonný riaditeľ obchodnej a priemyselnej Komory SNS František Masopust.
Masopust: Každá závislosť je zlá. Ak je český export z 87% orientovaný na Európsku úniu, tak ak by v budúcnosti došlo k nejakej krízovej situácii, malo by to vysoko negatívny dopad na českú ekonomiku, na rozdiel od situácie, keď je portfólio krajín, do ktorých sa exportuje, diferencované. Aj ona závislosť by mala byť rozdelená na niekoľko častí.
Prečo to povedal pán premiér práve teraz?
Pretože je na strojárenskom veľtrhu a strojárstvo je jedno z odvetví, ktoré je závislé na exporte, keďže česká ekonomika je exportná. Ja tam nevidím iný dôvod, ani nič proti EÚ. Len to, že to jednoducho je problém, rovnako ako sa svojho času veľmi veľa hovorilo o tom, že Česká republika je závislá na ruskom plyne, preto sa začalo diferencovať. Volia sa cesty cez Poľsko, Nemecko a tak ďalej. Takže tých 90% dodávok z Ruska dnes už nie je. Toto je rovnaký problém. Je potrebné rozdeliť tie cieľové krajiny tak, aby sa v maximálnej možnej miere eliminovalo prípadné riziko.
Mohli by ste uviesť nejaké príklady toho, že závislosť na exporte je zlá?
Vezmite si automobilový priemysel, ten je v Česku extrémne rozvinutý a je to jeden z hlavných sektorov, ktorý generuje príjem do štátnej pokladnice. To nie sú len továrne, ktoré by vyrábali pre české závody, ale aj spoločnosti, ktoré vyrábajú pre Mercedes, Audi, Volkswagen. Vo chvíli, keď by došlo ku kríze v oblasti automobilov, tak by tieto firmy zrazu nemali komu predávať. Zrazu sa okamžite rúca jedna dôležitá časť ekonomiky.
V novej vládnej koncepcii vývozov, v tomto novom poňatí exportu do EÚ, aké miesto bude mať podľa vášho názoru vývoz do Ruskej federácie? Klesne, alebo porastie export do Ruska?
Ja nerozumiem tomu, že premiér hovoril o vypracovaní exportnej stratégie. Exportná stratégia existuje. Bola novelizovaná pred dvoma rokmi a sú tam zahrnuté všetky aspekty českého exportu, vrátane exportov do tretích krajín. Rusko je jeden z významných adresátov českého exportu. Otázka je, či porastie či neporastie. Stratégia samozrejme hovorí o tom, že sa bude zvyšovať. Nakoľko sa to ale podarí, to nedokážem povedať, pretože je to o schopnosti firiem osloviť trh a je to o záujme o naše produkty.
Dnes sme v štádiu, kedy existujú sankcie, ktoré tu budú aj naďalej. Ďalšie aspekty v zmenách v ekonomike Ruskej federácie sú naklonené na zníženie importov. Chcú iné formy spolupráce, chcú lokalizáciu, spoločné podniky a podobne. Ten klasický export podľa vzoru vyrobím – predám, dnes už nie je tak prioritný zo strany našich partnerov, v tomto prípade z ruskej strany.
V situácii, kedy bude Česká republika znižovať dodávky do EÚ, na ktoré trhy pôjdete?
Ono sa to vždy ľahko povie. To je to isté, ako keď EÚ a Spojené štáty uvalili sankcie na Rusko, tak si musíte nájsť nové odbytiská. To sa ľahko povie, ale ťažko sa to robí. Spoločnosti sa nikdy nezameriavali len na jedného odberateľa. Exportér vždy hľadal viac adresátov, ktorým môže predať, aby mohol predať viac. Keď vám povedia, že sa musíme venovať Južnej Amerike, pretože tá je nenasýtená, tak je to rovnaké, ako keď vám povedia, že na Saharu môžete dodávať vodné čerpadlá, pretože tam potrebujú vodu. To sú proste politické proklamácie, ktoré nie sú zásadne ekonomicky podložené. Budú sa hľadať nové trhy. Nie je to len Rusko, ale jednoducho ideme ďalej. Samozrejme, odbytisko Rusko nemôže byť nahradené Kazachstanom, Azerbajdžanom a Uzbekistanom, pretože ten trh tam nie je tak veľký ako ruský trh.
Premiér Andrej Babiš tiež chce prepojiť organizácie, ktoré Českú republiku zastupujú a propagujú v zahraničí – Czech Tourism, Czech Trade, Czech Invest, EGAP (Exportné garančná a poisťovacia spoločnosť) aj Českú exportnú banku – aby bolo možné usporiť 130 miliónov korún. Súhlasíte s týmto návrhom?
Teraz budem hovoriť len sám za seba. Ja si nemyslím, že by toto bolo riešenie, ktoré je zásadným prínosom. Dokážem si predstaviť niektoré kroky a opatrenia, ale nie je to, čo by sme potrebovali. Podľa mňa by dôležitejšia otázka bola kvalitná organizácia týchto inštitúcií. Pokiaľ ale znížime počty štátnych zamestnancov o nejakých pár sto, tak nás to naozaj nezachráni. Ja za seba hovorím, že toto nevidím ako spásu pre českú ekonomiku.