Cenou slobody Antona Srholca ocenia mimoriadnu občiansku statočnosť

Trnava 4. novembra 2018 (SITA/HSP/Foto:SITA-Ján Slovák)

Predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič udelí nové ocenenia prvýkrát 17. novembra

Cenu slobody Antona Srholca udelí predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič v tomto roku prvýkrát vybraným osobnostiam pri príležitosti Dňa boja za slobodu a demokraciu. Cena slobody Antona Srholca je určená na ocenenie osôb za mimoriadny prínos k ochrane ľudských práv, k upevneniu demokracie a právneho štátu alebo za prejavy mimoriadnej občianskej statočnosti s nadregionálnym významom. Prvé odovzdávanie Ceny Antona Srholca je naplánované na 17. novembra.

“Zámerom udelenia Ceny slobody Antona Srholca je odkaz na jeho život a dielo, šírenie posolstva o význame hodnôt slobody, demokracie, ľudských práv a osobnej zodpovednosti za veci verejné,” uvádza dôvodová správa k zriadeniu Ceny slobody Antona Srholca. “Anton Srholec bol komplexnou osobnosťou, ktorá nadregionálnym dosahom svojho pôsobenia oslovuje a inšpiruje širokú občiansku verejnosť. Zároveň sa počas celého svojho života sa vždy rád hlásil k svojim koreňom v Skalici, ale aj k regiónu Záhoria a Trnavskému kraju,” píše sa ďalej v dokumente. Zastupiteľstvo Trnavského samosprávneho kraja bude o udelení Ceny slobody Antona Srholca rokovať na svojom najbližšom zasadnutí v stredu 7. novembra.

Kňaz, salezián, charitatívny pracovník, spisovateľ Anton Srholec sa narodil 12. júna 1929 v Skalici, ktorá je dnes súčasťou Trnavského kraja. Za svoju túžbu po slobode a dosiahnutí kňazského povolania bol pri pokuse o prekročenie štátnej hranice zatknutý a vo veku 22 rokov odsúdený na 12 rokov ťažkého väzenia. V neľudských podmienkach uránových baní v Jáchymove strávil desať rokov. Po prepustení z väzenia v roku 1960 sa zamestnal ako robotník, popritom tajne študoval teológiu. Za kňaza ho vysvätil dnes už blahoslavený pápež Pavol VI. v Ríme 17. mája 1970. Ako novokňaz sa Anton Srholec vrátil domov, pretože chcel byť užitočný vo vlasti pre cirkev aj pre národ. Zamestnal sa ako kostolník v Blumentálskom kostole v Bratislave, kde mu neskôr tamojší dekan vybavil štátny súhlas pre kňazskú službu. Počas slávnosti na Velehrade 7. júla 1985 zorganizoval mládežnícky program, krátko potom mu komunistická moc odobrala štátny súhlas pre duchovnú správu.

Po revolúcii v roku 1989, keď ho ani rehoľa, ani diecéza nezapojili do pastorácie, využil priestor novonadobudnutej slobody na rozvíjanie sociálnych i pastoračných aktivít pre ľudí na pokraji spoločnosti a cirkvi. Ako dôchodca sa stal činným aj v Slovenskom helsinskom výbore na ochranu ľudských práv, bol členom rady Konta nádeje a tiež členom Konfederácie politických väzňov, ktorej bol istý čas aj čestným predsedom. V roku 1995 zriadil v Bratislave – Podunajských Biskupiciach útulok pre bezdomovcov pod názvom RESOTY a stal sa jeho správcom. Zomrel 7. januára 2016, pochovaný je v rodnej Skalici.