Výsledky volieb do Európskeho parlamentu v júni 2024 naznačili prudký pokles hlasov Zelených a Liberálov (strana Zelení a Renew), nárast nezávislých hlasov a výrazný nárast kresiel pre krajnú pravicu (strany Konzervatívci a reformisti a Identita a demokracia). Toto víťazstvo bolo nazvané „Trumpova chvíľa v Európe“( “Europe’s Trump Moment”).

História sa opakuje?

„Pred ôsmimi rokmi radikálne nacionalistické strany vyburcovali britských voličov k podpore brexitu, krátko na to sa za Atlantikom dostal k moci Trump. Teraz sa zdá, že história sa opakuje, pričom triumf krajnej pravice v Európe potenciálne pripravuje pôdu pre možné znovuzvolenie Trumpa v Spojených štátoch,“ pripomenul Rodgers.

Voľby do EÚ slúžia ako referendum o spokojnosti verejnosti s politikou ich vlád a ako test popularity európskych lídrov a politických strán. „Preto výrazné víťazstvá krajne pravicových strán, najmä v Nemecku a vo Francúzsku, a pozoruhodný nárast počtu ich kresiel, najmä v prípade radikálnej skupiny Identita a demokracia (ID), odrážajú všeobecnú európsku nespokojnosť s prevažne liberálnymi lídrami a ich politikou v celom rade otázok – od prisťahovalectva a hospodárstva až po environmentálnu politiku,“ zamýšľa sa autor. .

Rodgers poukázal na to, že v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky sa zdá, že tradičné a liberálne strany nie sú schopné riešiť problémy Európy, najmä prebiehajúcu vojnu na Ukrajine, a dostali sa do slepej uličky. „Zdá sa, že nedávne varovanie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona pred potenciálnou smrťou Európy skôr povzbudilo radikálnych nacionalistov, než aby prebudilo eurofilov, a posilnilo presvedčenie o neúčinnosti tradičných inštitúcií,“ konštatuje.

“Krajná” pravica

Úspech “krajne pravicových” strán v Európe je jasným signálom pre nadchádzajúce prezidentské voľby v USA, medzi súčasným prezidentom Joeom Bidenom a bývalým prezidentom Donaldom Trumpom ( autor pri písaní tohto textu ešte nevedel o tom, že Biden odstúpi). Pre Bidena a teda pre Demokratov je porážka liberálnych lídrov v Európe nešťastím a vyvoláva obavy z možnej reakcie amerických voličov na jeho politiku v domácich otázkach, ako je prisťahovalectvo a zmena klímy, ako aj na zahraničnopolitické výzvy, ako je boj proti Rusku.

Autor poukázal na to, že pre Trumpa sú výsledky volieb do Európskeho parlamentu sľubné a naznačujú, že americkí voliči môžu postupovať podobne. Európske krajne pravicové strany zdieľajú mnohé z Trumpových hesiel a myšlienok vrátane populistického vlastenectva, odporu voči EÚ, antiglobalizácie, nepriateľstva voči prisťahovalcom, hospodárskeho protekcionizmu a odsudzovania vládnucej elity. Podobne ako Trump, aj tieto strany presadzujú určitú formu izolacionizmu v zahraničnej politike.

Táto situácia dostáva liberálnych lídrov na oboch stranách Atlantiku pod čoraz väčší tlak, ktorý ešte zhoršuje potenciálny návrat Trumpa. „Spomedzi lídrov “skupiny siedmich“(G7) zažíva stabilné podmienky len talianska krajne pravicová premiérka Giorgia Meloniová, ktorá sa raduje z víťazstva svojej strany. Medzitým výrazné víťazstvo krajne pravicového Národného združenia pod vedením skúsenej Marine Le Penovej a mladého Jordana Bardellu šokovalo francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a prinútilo ho zvážiť riskantné rozpustenie parlamentu a vypísanie predčasných volieb,“ píše Rodgers.

„ Macron, podobne ako jeho americký náprotivok, sa snaží využiť slogan o ochrane (francúzskej) demokracie, aby sa postavil krajnej pravici. V Nemecku je ďalší kľúčový člen EÚ Olaf Scholz a jeho koalícia Sociálnych demokratov a Zelených pod silným tlakom krajnej pravice, najmä AfD. V Británii čelí novozvolený premiér Kier Starmer nestabilnej a neperspektívnej situácii a Justin Trudeau v Kanade tiež zápasí s výrazne zníženou popularitou,“ zhrnul autor.

Je predčasné jasať?

Autor uvádza, že hoci je možno ešte predčasné vyhlasovať príchod „Trumpovej chvíle v Európe“, nedávne voľby do Európskeho parlamentu ukázali, že pretrvávajúci pokles popularity a hlasov liberálnych a tradičných európskych strán spolu s rastúcou podporou verejnosti pre krajne pravicové strany a zoskupenia nabral značnú dynamiku. „Dôkazom sú výrazné víťazstvá týchto strán v celej západnej Európe, od Francúzska a Nemecka až po Belgicko a Rakúsko. V súčasnosti predstavujú tieto strany z hľadiska celkového počtu kresiel druhú najväčšiu skupinu v Európskom parlamente. Hoci tvorba politiky zostáva v rukách centristickej pravice a takzvanej „veľkej koalície“, krajná pravica má teraz lepšiu pozíciu na presadzovanie svojich priorít,“ dodal.

Väčšia transformácia však ešte len príde: potenciálne víťazstvo týchto strán v národných parlamentných a prezidentských voľbách bude mať za následok kontrolu krajnej pravice nad výkonnou mocou vo viacerých európskych krajinách.

„Takéto víťazstvá by viedli k zvýšeniu vplyvu týchto strán v hlavnom rozhodovacom orgáne EÚ, Európskej rade. Vtedy by sa dalo tvrdiť, že liberálni lídri v Európe boli úplne zahnaní do kúta a krajne pravicoví lídri by prevzali kormidlo rozhodovania v Európe,“ konštatuje Rodgers.

„Trumpova chvíľa v Európe zatiaľ ešte nenastala, ale nedávne voľby priblížili kontinent k tomuto momentu viac ako kedykoľvek predtým. Ak by sa tento moment zhodoval s možným Trumpovým víťazstvom v nadchádzajúcich prezidentských voľbách v USA, Macronova nočná mora o umierajúcej Európe sa môže stať skutočnosťou,“ zakončil autor.

Prečítajte si tiež :

• Čo čaká USA a svet po Bidenovom odstúpení z volebného súboja
• Berlín sa pripravuje na “najhoršie”