„Hoci mojím zámerom bolo usilovať sa o znovuzvolenie, som presvedčený, že je v najlepšom záujme mojej strany a krajiny, aby som odstúpil a sústredil sa výlučne na plnenie povinností prezidenta až do konca môjho funkčného obdobia.“

Na tieto slová Josepha Bidena – o stiahnutí kandidatúry z volieb – sa čakalo dlhé mesiace. Odvtedy, ako sa ukázalo, že zdravotný stav (predovšetkým psychický) neumožňuje Bidenovi úspešne sa postaviť Donaldovi Trumpovi. Ukázala to aj debata medzi kandidátmi koncom júna.

Prečo sa Biden vzdal

Počas viac ako troch týždňov od debaty prezident USA Biden preukázal nevídanú vytrvalosť. Napriek tlaku svojej strany a najbližších spolupracovníkov odmietol odstúpiť z boja. Dokonca oznámil, že od 22. júla bude pokračovať v kampani (prerušenej kvôli nálezu koronavírusu). „Áno, mnohí demokrati ho vyzývali, aby odstúpil, ale zo strany prezidentových blízkych bolo len málo náznakov, že k odstúpeniu dôjde,“ povedala k tejto záležitosti bývalá tlačová tajomníčka Bieleho domu Jen Psakiová.

Ale stalo sa – zrejme v dôsledku kombinácie zdravotného stavu prezidenta USA, vydierania zo strany sponzorov kampane a straty posledných spojencov. Biden, ktorý ak by neodišiel so cťou, mohol byť potupne odvolaný aj proti jeho vôli – napríklad na základe 25. dodatku americkej ústavy, ktorý umožňuje výmenu hlavy štátu z dôvodu jeho neschopnosti riadiť krajinu.

S najväčšou pravdepodobnosťou práve preto americký prezident ukončil svoje volebné ťaženie. V skutočnosti bol postavený pred jedinú možnosť – buď sa čestne vzdať, alebo bude potupne zosadený. Za takýchto okolností sa jeho rozhodnutie javí ako jediné možné a konečné.

Pre Demokratickú stranu USA, ako aj pre amerických spojencov na celom svete sa však všetko teraz iba začína. V najbližších mesiacoch bude musieť liberálna globalistická elita prejsť niekoľkými zásadnými rázcestiami.

Čo bude nasledovať v americkej politike

Prvé z ťažkých rozhodnutí príde už o niekoľko hodín – keď Demokratická strana USA oficiálne vymenuje Bidenovho nástupcu. Zdá sa, že cesta je tu jasná – bude ňou viceprezidentka USA Kamala Harrisová. Je favoritkou stávkových kancelárií, establišmentu a dokonca aj samotného Bidena (ktorý jej kandidatúru verejne podporil).

Problémom je, že nie je favoritkou voličov – je príliš ľavicová, príliš radikálna, príliš neskúsená. Jej antirating je horší ako Trumpov. Harrisová je však nominálne ďalšia v poradí na dedičstvo. Pre demokratov by bolo nesmierne ťažké vynechať ju kvôli jej farbe pleti a pohlaviu – pretože potom by ich mali v nevôli černošskí voliči a feministky, ktoré sú najdôležitejšími skupinami voličov.

Možno by sa demokratom podarilo niečo vymyslieť – ale Biden, rozhorčený nad „zradcami“, zabuchol dvere na rozlúčku. Tým, že verejne podporil kandidátku Harrisovú ešte pred rozhodnutím strany, urobil z nej bezalternatívnu kandidátku. Navrhnite niekoho iného – škandál. Nenavrhnite nikoho – zvýšené šance na prehru.

Kto je Kamala Harrisová, ktorú Biden navrhol za kandidátku Demokratickej strany?

Na obzore je aj druhé rázcestie a tu je už voľba nejednoznačná. Republikáni požadujú nielen stiahnutie Bidenovej kandidatúry, ale aj jeho odstúpenie z prezidentského úradu. „Ak Joe Biden nemá kognitívne schopnosti na to, aby kandidoval, určite nemá schopnosti na to, aby zastával funkciu hlavného veliteľa,“ píše republikánsky kandidát na viceprezidenta J. D. Vance.

Logika trumpovcov je jasná. Ak sa im podarí dosiahnuť Bidenovu rezignáciu, potom Kamala Harrisová ako úradujúca prezidentka bude zodpovedná za všetko, čo sa bude diať v americkej politike počas 3,5 mesiaca. Potom sa celá krajina opäť presvedčí, že Harrisová nie je schopná riadiť štát.

Podľahne Biden tlaku a odstúpi z funkcie prezidenta? Skôr nie ako áno, ale čo sa stane s jeho zdravotným stavom? Pred nami je ďalšia intriga, možno ešte dôležitejšia ako Bidenova účasť vo volebnej kampani.

Tretie rozuzlenie čaká Demokratickú stranu USA na augustovom straníckom zjazde. Áno, establishment si vybral Harrisovú – ale verejnosť hlasovala za Bidena. Takéto udalosti sa stávajú precedensom v nedávnej histórii Spojených štátov a je mimoriadne dôležité, aby vedenie strany prinútilo všetkých delegátov, všetkých straníckych lídrov v priateľskom chvate podporiť ich kandidáta.

A k spoločnému poryvu nemusí ani dôjsť. Viacerí Bidenovi protikandidáti vo voľbách (Robert Kennedy ml.) sa sťažovali, že strana zmanipulovala primárky v Bidenov prospech. A teraz, keď je Biden preč, môžu požadovať opakovanie hlasovania. A všetky takéto požiadavky budú republikáni označovať za dôkaz nelegitímnosti Harrisovej ako kandidátky.

Čo bude nasledovať v politike spojencov USA

Globálny liberálny establišment, najmä európski spojenci USA, navonok tiež čelí viacerým rázcestiam. Prvým je, komu teraz prisahať. Či sa vydať cestou Zelenského (ktorý sa snaží Trumpovi zaliečať) v nádeji, že mu všetko odpustí – alebo zostať v tábore demokratov a naďalej označovať Trumpa za hrozbu pre západný svet.

Voľba by bola zrejmá, keby mala Harrisová vysoké šance na víťazstvo. Harrisová však so svojimi ambíciami a neskúsenosťou a) je kandidátkou s nízkou pravdepodobnosťou a b) ak vyhrá, môže Európanom spôsobiť ešte väčšie problémy ako skúsený a pragmatický Trump. Preto je možné, že Bidenovo rozhodnutie môže spôsobiť skutočnú politickú paniku medzi európskymi spojencami Washingtonu.

Druhou otázkou je, ako sa zachovať uprostred prehlbujúcich sa politických turbulencií v USA. Pokračovať v samovražednom pohybe na palube americkej lietadlovej lode (aj keď tá mieri na útesy) – alebo sa začať od Američanov vzďaľovať. Hľadať nových partnerov, diverzifikovať väzby a pamätať na národné záujmy.

A napokon, tretím rázcestím pre Európu je otázka, čo ďalej s Ukrajinou. Bidenov odchod signalizuje, že bez ohľadu na výsledok amerických volieb (Trumpovo víťazstvo a pragmatizácia zahraničnej politiky alebo Harrisovej víťazstvo a vnútorný chaos v USA) sa angažovanosť Washingtonu v ukrajinskom konflikte zníži. A Európa nebude schopná kompenzovať výpadok americkej angažovanosti – vojenskej, politickej, hospodárskej.

Takže voľba je jednoduchá – pokúsiť sa nájsť diplomatické riešenie s Moskvou. Alebo jednoducho počkať, kým Rusko vyrieši svoje vlastné problémy s Ukrajinou vojensky. Potom bude Európe diktovať iné podmienky – napríklad na princípoch európskeho systému kolektívnej bezpečnosti.

Prečítajte si tiež

• Čo sa stane, ak Biden odstúpi?
• Biden to vzdal: Odstúpil z boja o prezidentské kreslo
• Svetoznámy herec vyzval Bidena, aby odstúpil