Môj profil 
Predplatné
V Zmluva o EÚ (ZEÚ) sa uvádza, že rozhodnutie o udelení štátneho občianstva je výsadou členských štátov, avšak právne oddelenie eurokomisárky pre spravodlivosť Viviane Redingovej sa chce odvolať na čl. 4.3 ZEÚ, ktorý spresňuje, že členské štáty musia v tejto veci konať “v súlade so zásadou lojálnej spolupráce.”
EUobserver upozornil na obavy EÚ spojené s tým, že maltské bezpečnostné orgány môžu zlyhať pri previerke osôb, ktoré si kúpia maltské občianstvo, čím vzniká riziko pustiť zločincov alebo osoby spojené s organizovaným zločinom aj do ostatných členských štátov. Ak si napríklad maltský pas kúpi ruský oligarcha v skutočnosti už ako maltský občan, bude mať právo žiť a pôsobiť vo všetkých 28 krajinách EÚ.
Právnici môžu postaviť žalobu na dvoch precedensoch, na prípade Micheletti z roku 1990 a prípade Rottman z roku 2008, keď Súdny dvor EÚ v Luxemburgu vydal verdikt, že rozhodnutie o občianstve musí byť vykonané s ohľadom na širšiu legislatívu EÚ.
Okrem toho sa právnici môžu odvolať aj na rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora v Haagu v prípade Nottebohm z roku 1955, ktoré hovorí, že občianstvo by mala byť poskytnuté len osobám, ktoré môžu preukázať skutočné puto so svojou novou krajinou – napríklad tým, že tam žijú niekoľko rokov predtým, než dostanú doklady o občianstve.
Maltská vláda sa oficiálne k možnému súdnemu sporu s EÚ zatiaľ nevyjadrila
Malta je ochotná predávať pasy EÚ po krátkom, iba šesť mesiacov trvajúcom období čakania a bez ukladania povinnosti žiť nejakú dobu na niektorom z ostrovov tohto štátu v Stredozemnom mori.
Komisárka Redingová pre denník EUobserver uviedla, že Európska komisia v súčasnosti vedie technické rokovania s Maltou, aby sa pokúsila vyriešiť túto záležitosť pokojnou a mimosúdnou cestou.
Komisia sa podľa tohto zdroja nesnaží presadiť svoje právomoci na úkor maltských národných kompetencií, iba chce pripomenúť zásady, ktoré by mali byť zohľadňované pri udeľovaní štátneho občianstva.
Maltská vláda sa oficiálne k možnému súdnemu sporu s EÚ zatiaľ nevyjadrila, aj keď podľa diplomatických zdrojov v Bruseli ukázala ochotu diskutovať o tejto otázke.
Poslanci Európskeho parlamentu sa na minulotýždňovom plenárnom zasadnutí v Štrasburgu väčšinou postavili proti možnosti “kšeftovania” s európskym občianstvom, čo Malte môže ročne vyniesť okolo miliardy eur. Cena pre cudzincov je 650.000 eur v hotovosti a k tomu nákup maltských štátnych dlhopisov za 150.000 eur.
Maltskí labouristickí europoslanci tento prístup označili ako “pokus zastrašiť ich malú krajinu” a poslankyňa Marlene Mizziová kolegom v EP pripomenula, že sa to dá vnímať ako útok na zvrchovanosť Malty, ktorá už nie je kolóniou.
Maltskí opoziční konzervatívci kritizujú, že vláda koncom minulého týždňa sprístupnila oficiálne formuláre pre cudzincov, ktorí majú záujem o občianstvo tejto ostrovnej krajiny, čo je v rozpore s údajnou snahou Malty rokovať s EÚ o riešení predmetnej otázky.
zf
