Na bezplatnú MHD Bratislava nemá peniaze. V Estónsku ich našli

Bratislava 21. augusta (TASR/HSP/Foto:TASR)

Estónsky Tallin je porovnateľný s Bratislavou, ale rozpočet má dvojnásobný

Hlavné mesto SR nemá peniaze na to, aby bola mestská hromadná doprava bezplatná. V estónskom Tallinne sa tento projekt chystajú zaviesť od januára budúceho roka. O projekte aj o zlepšení kvality dopravy v hlavných mestách diskutovali na minulotýždňovom stretnutí primátor Bratislavy Milan Ftáčnik s primátorom Tallinnu Edgarom Savisaarom.

Ftáčnik do Estónska vycestoval na pozvanie Savisaara. Obe mestá majú podľa bratislavského primátora veľmi veľa spoločného pri riešení svojich mestských problémov. “Pre Bratislavu je inšpiráciou v oblasti elektronizácie fungovania samosprávy a poskytovania služieb pre obyvateľov touto rýchlou a modernou formou komunikácie,” informovala TASR hovorkyňa magistrátu Daniela Rodinová.

Na bezplatnú MHD, ktorú sa Tallinn chystá spustiť budúci rok, však naše hlavné mesto nemá peniaze. “Finančná situácia a najmä rozpočet Bratislavy takýto projekt zatiaľ neumožňuje zrealizovať,” odôvodnila Rodinová s tým, že Tallinn má oproti Bratislave rozpočet dvakrát väčší. Estónske hlavné mesto tak bude prvé v Európe s bezplatnou MHD, v týždňovom referende o tom rozhodli Estónčania ešte v marci.

Cieľom je zníčiť počet automobilov na cestách 

Ftáčnikovi sa síce projekt páči a mesto už skôr uviedlo, že bezplatná MHD je priestorom na diskusiu, financovať však dopravný podnik bez príjmov z cestovných lístkov nevie. “Nedokáže pokryť ani výkony, ktoré si objednáva, či splatiť dlhy z minulých rokov,” poznamenala hovorkyňa DPB Agáta Staneková. Navýšený finančný príspevok pre podnik, ktorý začiatkom marca schválili mestskí poslanci, napríklad odobral z rozpočtu na čistotu mesta. Výdavky na letnú a zimnú údržbu komunikácií sa tak znížia o 1,5 milióna eur.

Magistrát však stále chce, aby z ciest zmizli autá a ľudia radšej uprednostnili mestskú dopravu či viac využívali cyklistické trasy. Po lete by tak mali poslanci rokovať napríklad o vytvorení cyklotrasy z Karlovej Vsi do Devína, ktorú by po nedávnom otvorení cyklomosta využívali aj Rakúšania. Po Devínskej ceste je dnes jazdiť nebezpečné. Do pruhov, kde jazdí MHD, chce zase Ftáčnik dostať aj osobné autá, v ktorých by sa však museli viesť minimálne traja pasažieri. “Postavíme na kraj cesty policajta, ktorý bude sledovať, koľkí pasažieri sa vezú,” vysvetlil pre TASR kontrolu takejto dopravy. Auto s jedným pasažierom dostane pokutu.

Ľudia nebudú cestovať MHD, ak ich privítajú zničené zastávky 

Na zničené autobusové zastávky, výtlky na komunikáciách či poškodené chodníky upozorňujú obyvatelia hlavného mesta dlhodobo bratislavský magistrát. Počas letných mesiacov, od júna do augusta, sa naň prostredníctvom projektu Odkaz pre starostu obrátilo 53 ľudí. Podľa hovorcu primátora Ľubomíra Andrassyho sú to takmer tri pätiny podnetov, ktoré Bratislavčania dali od začiatku tohto roka.

Polovica podnetov sa týkala bratislavskej dopravy, kvality ciest a chodníkov. Deväť ďalších poukázalo na čierne skládky či znečistenú prírodu a osem súviselo s verejným poriadkom. “Samospráva na doručené podnety reaguje spravidla v priebehu týždňa. Ak je riešenie problému viazané na súčinnosť s externým partnerom, termín sa môže predĺžiť aj na dvojnásobok priemerného času,” vysvetlil Andrassy s tým, že mesto má interné pravidlá a reaguje na každý podnet. “Aj keď vo viacerých prípadoch je odpoveď negatívna, pretože popísaný podnet nie je možné operatívne riešiť hlavne z finančných dôvodov,” dodal. Najčastejšie sa to stáva pri podnetoch, ktoré súvisia s dopravou.

Sťažnosti môžu prichádzať poštou, ale aj emailom 

Bratislavčania pri komunikácii s mestom využívajú tiež inštitút sťažností. Za prvých osem mesiacov tohto roka ich magistrát zaevidoval 86. Viac ako pätina z nich smerovala do oblasti cestného hospodárstva a správy mestského nehnuteľného majetku. Sťažnosť môže Bratislavčan samospráve doručiť poštou, osobne alebo e-mailom, pričom pri elektronickom podaní ju musí sťažovateľ potvrdiť do piatich dní vlastným podpisom.

Priestor pre podávanie podnetov, hlavne na neetické či nezákonné konanie zamestnancov mesta, rozšírili aj o e-mailovú adresu korupcia@bratislava.sk. Na ňu môžu občania posielať podnety aj anonymne, priamy prístup k nej totiž má len primátor.