Niekto musí z kola von. Riaditeľ Slovenského rozhlasu prehovoril o kauze prepúšťania

Vlani sa riaditeľom Slovenského rozhlasu stal bývalý reportér, dramatik a pesničkár Petr Janků. Generálna riaditeľka STVR Martina Flašíková sa vtedy vyjadrila, že jeho meno bude zárukou zachovania novinárskych princípov, verejnoprávnosti, ale aj morálnej integrity, keďže Janků je kresťanom. Lenže tu prichádza prvý háčik: pred niekoľkými dňami ho kritizoval takpovediac jeho vlastný, Jozef Hajko (KDH) – Janků bol totiž predtým jeho poslaneckým asistentom. Napísal riaditeľovi výzvu, aby vzhľadom na situáciu v kultúre „hamoval”: „Ak sme onehdy vyzývali ministerku kultúry, aby hamovala, teraz prišiel čas aj na neho. Jeho varovný hlas by zavážil viac ako kedykoľvek predtým. Inak sa stane jednou z tvárí nevídaného úpadku kultúry na Slovensku.”

Podľa neho sa Janků „priplietol” do politizovania slovenskej kultúry vrátane STVR – z verejnoprávnych médií sa vraj stala „slúžtička vlády”. Isteže opomína, ako tomu bolo za bývalých vlád, keď sa poslušne selektovali osoby, ktoré nemali viac dvere otvorené (Blaha, Chmelár…). Takisto sa nezmienil o tom, že STVR vysiela proukrajinské dokumenty, či skôr propagandu. Flašíková má pred sebou ešte veľa roboty, a Janků nemá čo hamovať, Janků môže akurát tak pridať.

Nič nového pod slnkom

Najviac dnes kričia tí, ktorí za bývalých vlád čušali ako chrobák pod listom. Vtedy im prepúšťanie (za riaditeľa Drličku sa vyhadzovalo z opery), mediálne blokovanie osobností (aj ich internetových kanálov) alebo prípady potláčania ľudských práv neprekážali? Lebo kým to tečie do tej peňaženky, dovtedy je nám fajn, no nie?

Teraz sa červení aktivisti z radov novinárov chytajú každej slamky, keď výdatne dotujú naratív o „čistkách”, napríklad prostredníctvom rozhovorov s prepustenými osobami. Pripomeňme, že jednu krízu zažila bývalá RTVS v roku 2018 , kedy redaktori nespokojní s vedením podali výpovede a odišli sami – napr. Z. K. Hanzelová) Úzka spolupráca týchto ľudí s liberálnymi médiami svedčí o tom, že tím, za ktorý hrali doposiaľ, nebol zrejme ich vysnený… Dokonca nepriamo priznali, že boli schopní „usmerňovať nespokojnosť”, resp. organizovať rozsiahlejšiu sieť kritikov inštitúcie, ktorá ich zamestnávala! No čuduje sa niekto, že zamestnávateľ pri konsolidačných opatreniach dá zbohom v prvom rade politikárčiacim buričom?

Osobný príbeh jednej redaktorky

Najviac teraz rezonuje príbeh redaktorky historických tém, Soni Gyarfašovej (akýsi chartista jej údajne napísal, že mapovala príbehu odporu, a teraz sama jeden zažíva). Tá už avizovala, že sa bude súdiť. Petr Janků upozorňuje, že prepúšťanie riešila Sekcia ľudských zdrojov v súlade so zákonnými postupmi a nebyť medializácie celej veci, ani by sa k nej nevyjadroval. Rozhodol sa však vymenovať osobitosti pracovného pomeru Gyarfašovej, podrobne si ich môžete prečítať v jeho statuse. Dodal tiež, že nie je pravdou, že jej odchodom by historické témy v SRo končili a vymenúva na rovnakom mieste celý rad samostatných tematických cyklov (stovky relácií). Takže tragédia sa nekoná – STVR na ľudí, ktorí si v dejinách vytrpeli útlak kvôli režimom, nezabúda. Určite to nestojí na jednom jedinom človeku, ktorý mohol odísť aj kedykoľvek predtým.

Gyarfašová už reagovala defenzívno-útočným statusom, kde svojho bývalého šéfa obvinila z klamstiev a ešte z čohosi navyše: „Možno Tvoj svet je o peniazoch – najmä keď vidím, čo a ako dnes robíš.” Trochu osobné, čo poviete? Aj vzhľadom na to, že Janků na rozdiel od dotyčnej zachoval dekórum, a vôbec ju vo svojom vyjadrení nemenoval. (Do ich naťahovačiek, že koľko sa vysielalo alebo koľko trvá výroba jednej takej relácie sa tu púšťam nejdem, to sú ich interné záležitosti a vždy stoja na vzájomnej dohode zúčastnených strán)

Aj na tomto spore vidíme rozdiel medzi kultivovanými zástupcami verejnoprávnych inštitúcií, ktorí sa snažia chrániť ich vnútornú integritu a zo zákona vyplývajúcu nestrannosť, a emocionálne azda nie až tak vyzretými novinármi, priveľmi zapálenými za „boj” v mene “slobody prejavu” – to znamená šírenia svojho názoru. Len zabúdajú, že sloboda prejavu neznamená automaticky slobodu útočiť na zamestnávateľa. Ten by totiž neprešiel v žiadnej firme – telerozhlas má oproti iným tú smolu, že je všetkým na očiach, a ako taký je ideálny terč pre opozičnú paľbu.

Janků po kritike liberálov (hlavne z Progresívneho Slovenska) svoje statusy znova zmazal.