Cirkev opäť pod paľbou. Česko sa za Petra Pavla ďalej sekularizuje

„Žijeme v krajine, ktorá je už viac ako tri desaťročia známa ako najateistickejšia krajina na svete,” uznal toho času aj kardinál Dominik Duka. Ku katolíckej viere sa tam hlási okolo milióna ľudí. Vo svetovom meradle sa pritom vlani zvýšil počet katolíkov o 1,15% (z 1,390 miliárd na 1,406 miliárd), pričom každý piaty je obyvateľom afrického kontinentu.

V Čechách má teraz katolícka cirkev právny problém

Skupinou senátorov bola totiž napadnutá Konkordátna zmluva s Vatikánom, ktorú v roku 2024 podpísal vtedajší premiér Petr Fiala (ODS), ale neratifikoval prezident Petr Pavel. Konkrétne dve časti v nej sú vraj podľa aktuálneho rozhodnutia Ústavného súdu protiústavné: jedna sa týka spovedného tajomstva, a druhá práva na prístup k cirkevným archívom (cirkevné právnické osoby majú mať právo rozhodnúť, komu dajú svoje kultúrne dedičstvo k dispozícii na preskúmanie).

Podľa súdu by pri uznaní týchto špecifík získala cirkev privilégiá oproti bežným inštitúciám, čo má byť v rozpore s princípom štátnej neutrality. V náleze sa doslovne píše: „Konkordátní smlouva tak zakládá neodůvodněnou nerovnost založenou výhradně na kritériu náboženství, nerovnost, která má ústavní rozměr a porušuje náboženskou neutralitu státu.”

Cirkev a štát – niekde nezlučiteľné inštancie

Ústavný súd sa zmluvou zaoberal po dobu jedného roka. Petr Pavel sa do procesu proaktívne zapojil, veď odkázal honorabilitám v talároch svoj vlastný posudok: „Smlouva jako celek narušuje výchozí ústavní principy (ústavní charakteristiky) našeho státu jako státu svrchovaného, sekulárního a republikánského.“

Všimnite si, že sa nevenoval iba otázke odtajnenia archívov a spovedného tajomstva – jednoducho odsúdil zmluvu en bloc, hoci tá sa týka aj rovnosti cirkevného manželstva so svetským, či práva na výhradu vo svedomí odmietnuť vojenskú službu z dôvodu náboženského presvedčenia.

Zmietnuť zo stola taký vážny dokument si vyžaduje riadne ostré lakte, čo poviete?

Proti súčasnému zneniu zmluvy boli aj liberálni Piráti. V ich ponímaní predstavuje jednostranne výhodný krok pre cirkev. Čo na tom, že práve ona pomáha ľuďom v tom najväčšom utrpení alebo ľuďom na okraji spoločnosti, a bez nároku na verejné uznanie či zaujímavé odmeny?

Neprajníci spovedného tajomstva operujú argumentom odkrývania sexuálnych škandálov. To je mastná kosť, nad ktorou tak rady slintajú komerčné médiá, čím sa z menšinového (hoci strašného) fenoménu vytvára zdanie, ako by išlo o kľúčový, ak nie systémový problém. A teda pastorační pracovníci-predátori budú vraj krytí práve na základe konkordátnej zmluvy, pretože spovedajúci kňazi sú viazaní mlčanlivosťou aj v prípade výpovedí v súdnych sporoch. Spovedné tajomstvo má absolutórium, a duchovný, ktorý by ho z ľubovoľného dôvodu porušil, sa stáva okamžite exkomunikovaným. Oproti tomu sa napríklad na lekárske tajomstvo a jeho vyzradenie vzťahujú zákonné výnimky napr. v prípade podozrenia na trestný čin alebo ohrozenie verejného zdravia.

Prozápadní sekularisti operujú aj argumentáciou, že niektoré vyspelé demokracie podobnú zmluvu nemajú – napríklad Francúzsko (Slovensko ju má od roku 2000). O krajine galského kohúta sme však z hľadiska jeho morálnych preferencií už popísali dosť v samostatných analýzach; naposledy sa týkala podpory „konsenzuálnej” pedofílie tamojšími intelektuálnymi elitami od povojnového obdobia prakticky až dodnes. Nie je teda isté, či by práve Paríž mal slúžiť ako vzor pri posudzovaní morálnej vyspelosti…

Zdá sa však, že Česká republika už si vybrala.

Poznámka na záver: Proces ratifikácie vatikánskej zmluvy je na základe zistení súdu pozastavený do doby, kým sa zmluvné strany dohodnú na oprave pasáží označených ako protiústavné.