Môj profil 
Predplatné
Bratislava 29. apríla (TASR) – Ak hlavné mesto vyhlási verejnú obchodnú súťaž na predaj svojho majetku a prvýkrát sa do nej nikto neprihlási, pri opakovanej súťaži už minimálnu cenu nestanoví. Na takýchto nových pravidlách pre verejné obchodné súťaže sa dohodli minulý týždeň mestskí poslanci. Bratislava totiž nedokáže predávať svoj majetok a napĺňať rozpočet. Magistrát to odôvodňuje tým, že ceny stanovené znaleckým posudkom sú vysoké a nekonkurencieschopné.
Do 18 súťaží, ktoré vlani vyhlásilo hlavné mesto, sa 15-krát nikto neprihlási. "A to dokonca ani záujemcovia, ktorých žiadosti o kúpu nehnuteľností sme evidovali," hovorí riaditeľ magistrátu Rastislav Gajarský. Tvrdí, že už pri vyhlásení súťaže bola cena stanovená znaleckým posudkom vysoká, a preto o majetok nebol záujem. Do mestskej kasy by však tento rok za predaj nehnuteľností malo prísť viac než 10 miliónov eur. Aby svoj zámer mesto naplnilo, radnica sa rozhodla zmeniť pravidlá. Pri vyhlásení súťaže nechcela stanovovať minimálnu cenu. "Tým by sme nechali voľný priebeh súťaže, aby sme uvideli, aká je trhová cena," podotkol Gajarský.
Pre šéfa najväčšieho mestského klubu SDKÚ-DS, Most-Híd Iva Nesrovnala je však nemysliteľné, aby mesto dávalo svoj majetok na trh za inú cenu, než je stanovená znaleckým posudkom. "Ako chceme ľuďom vysvetliť, že to nechávame iba na investora, ktorý nám bude hovoriť, za akú cenu je ochotný majetok kúpiť?" protestoval. Podľa zákona o majetku obcí však mesto nemusí vychádzať pri verejných obchodných súťažiach z ceny stanovenej znaleckým posudkom. Toto zákon predpisuje len pri dražbe a priamom predaji.
Znalecký posudok by mesto nechalo vypracovať vždy, vysvetlil riaditeľ magistrátu. Bol by však určený pre poslancov, aby si dokázali ceny porovnať. "Keď súťaž skončí, do zastupiteľstva sa dostane informácia – v čase vyhlásenia sme vedeli, že to stojí podľa znalca sto, začali sme na nule, ponúkli 80, berieme alebo neberieme? Keď dá niekto 45, povieme ďakujeme," opisoval možnú situáciu primátor Milan Ftáčnik (nezávislý s podporou Smeru-SD). "Nikto nehovorí, že máme predávať pod hranicou znaleckého posudku, ale potom nepredávame vôbec," podotkol. Poslanec Peter Lenč (KDH) vidí v takomto procese priestor na možný lobing. "Ak posudok je na 100 a niekto navrhne 80, nemá priestor potom lobovať medzi poslancami, aby ste mu ten pozemok dali?" pýtal sa.
Cieľom zastupiteľstva podľa Nesrovnala nie je čo najrýchlejšie predať mestský majetok, ale dobre hospodáriť. Ftáčnik však tvrdí, že mesto má dostatok pozemkov, z hľadiska rozsahu vlani o žiadne neprišlo. Do svojho vlastníctva vraj zapísalo napríklad opustené hektáre, a to vo väčšej rozlohe, než predalo. Z 380 kilometrov štvorcových (km2) Bratislavy má tak podľa primátora majetok mesta 64 km2. "Neviem, čo budeme robiť s týmto pozemkami, ak ich nepredáme. Na nejaký development nemáme peniaze. Ja to volám neprioritný majetok," doplnil Gajarský.
Poslanci nakoniec 34 hlasmi z prítomných 40 odobrili návrh Martina Borguľu (Smer-SD). Ten predložil materiál, podľa ktorého by prvé kolo súťaže išlo vždy s udanou minimálnou cenou a až v druhom kole, ak by sa majetok nepredal, by sa cena vypustila a uvádzala by sa len informatívne. Podľa Ftáčnika dve kolá nemajú zmysel a mesto tak len stráca čas. "Ak budú záujemcovia vedieť, že sa do druhého kola budú môcť dostať so zníženou cenou, prečo by do prvého kola dávali ponuky?" pýtal sa. Bez minimálnej ceny môže však mesto podľa Nesrovnala predať majetok hocikedy. "Ale nerobme to paušálne, to je návod na špekuláciu," dodal.
.JPG)
.jpg)
