Naši ministri financií – smieme porovnávať neporovnateľné?
Bratislava 17. júla (TASR) – Do roku 2014 by mali v Bratislave vyrásť štyri veľké zberné dvory na triedenie odpadu. Uviedol to na dnešnom brífingu primátor Bratislavy Milan Ftáčnik, podľa ktorého je to najlepší spôsob ako bojovať proti čiernym skládkam v meste. Zriadenie zberných dvorov by mala spolufinancovať aj mestská spoločnosť na likvidáciu a triedenie odpadu OLO .
Cieľom samosprávy je podľa primátorových slov zriadenie zberného odpadu na území každého bývalého bratislavského okresu. Popri veľkých zberných dvoroch by mali naďalej fungovať aj tzv. zberné hniezda v menších mestských častiach, odkiaľ sa odpad bude zvážať do zberných dvorov. Ftáčnik informoval, že na zriadenie zberných dvorov má mesto vyčlenené určité finančné prostriedky. "Vďaka dobrému hospodáreniu spoločnosti OLO jej predstavenstvo rozhodlo, že sa bude podieľať na financovaní nových zberných dvorov," dodal.
Nové zberné dvory by mali doplniť už existujúce zberné dvory v Petržalke a na Ivanskej ceste. "Požiadali sme mestské časti, aby vytypovali miesta, kde môže zberný dvor vzniknúť," uviedol primátor s tým, že v niektorých mestských častiach takéto lokality už sú pripravené. Napríklad v Devínskej Novej Vsi už majú miesto pre zberný dvor, ktorý môže slúžiť pre bratislavskú "štvorku".
Podľa primátora Ftáčnika sú zberné dvory prostriedkom ako účinne bojovať proti vytváraniu čiernych skládok. Princíp vidí v možnosti, ktorú obyvateľom Bratislavy pri zbavovaní sa nadrozmerného odpadu zberné dvory dajú. "Je však potrebné, aby mali ľudia pocit, že tie zberné dvory sú pre nich dostupné," zdôraznil šéf bratislavskej samosprávy. Pri boji s už existujúcimi čiernymi skládkami podľa jeho slov výrazne pomáha spolupráca mesta s dobrovoľníckym sektorom, členmi Zelenej hliadky. "Od marca do začiatku júla tohto roku dobrovoľníci s technickou pomocou mesta vyzbierali až 90 ton odpadu z týchto čiernych skládok," informoval Ftáčnik.
Zároveň uviedol, že podľa najnovších informácií sa v prípade nakladania s odpadom darí Bratislave držať štandard veľkých miest vo vyspelých krajinách. "V rámci separovaného zberu sa zhodnocuje v Bratislave 16 až 18 percent odpadu, čo je viac ako dvojnásobok celoslovenského priemeru," informoval Ftáčnik a dodal, že v spaľovni končí 79 percent odpadu. "Znamená to, že necelé tri percentá končia na skládke, čo považujem za naozaj vynikajúci výsledok," zdôraznil primátor Bratislavy.
Zároveň priznal, že v rámci nakladania s odpadom čaká aj Bratislavu ešte dlhá cesta. "Treba nájsť spôsob ako naplniť VZN o tom, že prednostne sa nezhodnotený odpad má zlikvidovať v spaľovni, keďže mestské časti pri likvidácii odpadu uprednostňujú skôr skládky," povedal. Dôležité podľa neho bude aj rozvíjať osvetu a motiváciu k separovaniu odpadu. V tejto súvislosti ocenil projekt Olompiáda, ktorá k separovaniu odpadu vedie deti a mládež.
UPOZORNENIE: TASR vydá k správe zvukový záznam, fotoreportáž a videozáznam.
.JPG)
.jpg)
20.2°C
Nedeľa 
Pondelok 
Utorok 
18.1°C
Pondelok 
Nedeľa 
20.8°C
17.7°C
20.1°C
