Môj profil 
Predplatné
Sarajevo 29. novembra (TASR/HSP/Foto:TASR)
Moslimský predstaviteľ Bosny Izetbegovič si predvolal slovenského veľvyslanca Mojžitu
Moslimský predstaviteľ trojčlenného predsedníctva Bosny a Hercegoviny (BaH) Bakir Izetbegovič si v stredu predvolal slovenského veľvyslanca Miroslava Mojžitu v súvislosti s porovnaním vzťahov Bosny a Republiky Srbskej (RS) so Slovenskom a Českom. Napísala to tlačová agentúra Anatólia.
Veľvyslanec Mojžita by mal Izetbegovičovi poskytnúť objasnenie stredajších vyjadrení slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča, ktorý v bosnianskosrbskom hlavnom meste Banja Luka porovnal Bosnu a RS so Slovenskom a Českom – krajinami, ktoré sa mierovou cestou rozdelili z niekdajšej spoločnej federácie.
V súvislosti s politickou situáciou v Bosne, ktorá bola jednou z tém rozhovoru Gašparoviča a bosnianskosrbského prezidenta Milorada Dodika, hovoril slovenský prezident o “dobrej spolupráci medzi Slovenskom a Českom, a v tom kontexte aj o spolupráci Bosny a Hercegoviny a Republiky Srbskej”, citovala agentúra Anatólia.
“Ak je úspešná RS, bude úspešná aj Bosna a Hercegovina, a, som presvedčený, aj západný Balkán. Preto aj závisí od politikov v týchto krajinách, do akej miery sú pripravení na spoluprácu a hľadanie konsenzu,” povedal slovenský prezident v Banja Luke.
Na dvakrát zopakovanú otázku novinárov, aby sa k svojmu výroku vyjadril, Gašparovič podľa agentúry Anatólia povedal, že “RS a BaH sú si, podobne ako Slovensko a Česko, v mnohom podobné”.
Bosnianski intelektuáli ostro reagovali na tieto výroky, ktoré označili za “diplomatický škandál”, nazývajúc ho výrazom neúcty voči štátu.
Gašparovič žiadnym spôsobom nespochybnil suverenitu BaH
Prezident SR Ivan Gašparovič žiadnym spôsobom nespochybnil suverenitu tejto federácie. Uviedol to v súvislosti s negatívnymi ohlasmi v BaH na stredajšie (28.11.) výroky Gašparoviča hovorca rezortu diplomacie Boris Gandel.
Ako Gandel zdôraznil, prezident sa na rokovaniach so všetkými partnermi jednoznačne vyjadril za proces integrácie krajiny do Európskej únie. Zároveň sa podelil o skúsenosti z reformných a integračných procesov Slovenska do NATO. Zdôraznil pritom význam dosahovania vnútropolitického konsenzu pri riešení zásadných otázok budúcnosti štátu. “Podobne zdôraznil význam regionálnej spolupráce, a to aj po vstupe krajín regiónu strednej Európy, vrátane Slovenska a Českej republiky, do EÚ,” dodal.
Gandel poukázal na to, že BaH je z hľadiska vnútorného usporiadania štátu a vzťahov medzi jednotlivými štátotvornými národmi mimoriadne zložitá. “Niektoré odporúčania a námety, hoci sú prezentované v dobrej viere, môžu byť v danom politickom kontexte vnímané a interpretované odlišným spôsobom, ako boli mienené,” konštatoval.
.jpg)
.jpg)
