Vláda bude rokovať o zmenách v povinnej práci aj o nových členoch Rady PMÚ

V programe rokovania je zaradený aj ďalší návrh z dielne rezortu spravodlivosti. Osobitná ochrana by sa po novom mohla vzťahovať aj na osoby zapojené do verejnej účasti. V súčasnosti je takáto ochrana poskytovaná slabším stranám sporov, napríklad spotrebiteľom, zamestnancom či pri antidiskriminačných sporoch.

Okrem toho by sa vládny kabinet mal zaoberať aj rozšírením rámca zavádzania autonómnych dopravných systémov. „Cieľom materiálu je, aby regulačný rámec umožnil komerčné služby automatizovanej mobility pre prepravu osôb a tovaru, pri súčasnom zabezpečení bezpečnosti cestnej premávky, na úrovni porovnateľnej alebo vyššej ako pri ľudských vodičoch,“ uvádza sa v materiáli. Na rokovanie vlády ho predložil premiér Robert Fico (Smer-SD).

Ministri by sa mali takisto zaoberať aktualizáciou implementačného plánu Revízie výdavkov na zdravotníctvo 2025 – 2027 i novelou zákona o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a zákona o orgánoch štátnej správy v colníctve a vymenovaním nových členov Rady PMÚ.

Výkon trestu povinnej práce by po súde mohol nariaďovať probačný úradník

Výkon trestu povinnej práce by po právoplatnosti rozhodnutia súdu mohol po novom nariaďovať probačný a mediačný úradník. Proces výkonu trestu povinnej práce by sa tak zefektívnil, zrýchlil a zároveň by sa odbremenil súd. Vyplýva to z návrhu novely zákona o probačných a mediačných úradníkoch, ktorý v utorok schválila vláda.

Ako vysvetlilo ministerstvo spravodlivosti (MS), súčasný spôsob realizácie výkonu trestu povinnej práce, v zmysle ktorého o jeho výkone rozhoduje predseda senátu, prípadne samosudca, predstavuje značnú administratívnu záťaž pre súdy. Zároveň spôsobuje zbytočné časové prieťahy medzi právoplatnosťou rozsudku a reálnym začiatkom výkonu trestu zo strany odsúdeného.

Významné postavenie v tomto procese má podľa MS probačný a mediačný úradník, ktorý predstavuje sprostredkovateľa medzi rozhodnutím sudcu a skutočným výkonom trestu na strane odsúdeného. Efektívnejším postupom sa podľa MS javí, aby výkon trestu povinnej práce po právoplatnosti rozhodnutia súdu nariaďoval priamo probačný a mediačný úradník, ktorý má potrebné odborné kompetencie a skúsenosti na realizáciu tohto typu trestu. „Probačný a mediačný úradník zároveň prejedná s odsúdeným podmienky výkonu trestu, zohľadní jeho osobné pomery, zdravotný stav, vzdialenosť miesta výkonu trestu a následne rozhodne o mieste a druhu práce, ktorú bude odsúdený vykonávať,“ priblížilo MS. Zdôrazňuje, že celý proces má technicko-administratívny charakter a nijakým spôsobom nezasahuje do podstaty trestu, ktorý už bol zákonne uložený súdom. Probačný a mediačný úradník by mohol po novom rozhodovať aj o prerušení a odklade výkonu trestu povinnej práce namiesto predsedu senátu.

Ďalej by sa mohla novelou zákona zrušiť Rada pre probáciu a mediáciu. Predkladateľ tento zámer odôvodňuje tým, že tento poradný systém objektívne nesplnil svoj cieľ. „Postavenie rady, jej fungovanie a proces bol a naďalej je značne ťažkopádny, pričom nereflektuje požiadavky aplikačnej praxe,“ argumentuje MS. Rada by sa tak mohla nahradiť vytvorením poradných orgánov ad hoc, ktoré by bez potreby zložitého procesného postupu reagovali na potreby aplikačnej praxe. „Zmyslom poradného orgánu ad hoc je, že ide o dočasne alebo špeciálne zriadený orgán ‚na mieru‘, je vytvorený na určitý čas a riešenie konkrétnej úlohy, problému alebo situácie,“ ozrejmil predkladateľ s tým, že vytvorenie týchto orgánov sa v praxi ukázalo ako efektívnejšie a pružnejšie.

Po novom by sa tiež mohla zaviesť definícia probačného a ochranného dohľadu, jeho účel a jeho výkon probačnými a mediačnými úradníkmi. Zaviesť by sa mohol aj nový pojem mediácia v trestnom konaní. „Ide o dobrovoľný proces riešenia konfliktu medzi obvineným a poškodeným. Vo vhodných prípadoch môže byť mediácia vykonaná osobitnou formou za účasti ďalších subjektov alebo komunity,“ spresnilo MS.

Návrh zákona tiež explicitne stanovuje možnosť využitia mediácie aj na prípady zločinov a obzvlášť závažných zločinov v štádiu vykonávacieho trestného konania, ak je to v záujme obete a za dodržania prísnych bezpečnostných a procesných záruk. Cieľom tejto úpravy je posilniť postavenie obete v trestnom konaní a umožniť jej aktívne participovať na riešení následkov trestného činu. Základným princípom navrhovanej úpravy je dobrovoľnosť a informovaný súhlas všetkých strán, pričom osobitný dôraz sa kladie na ochranu obete. Obeti by bolo zaručené právo kedykoľvek svoj súhlas s mediáciou odvolať, čím sa predchádza akémukoľvek nátlaku alebo sekundárnej viktimizácii. Dôležitou podmienkou je aj to, že páchateľ uzná základné skutkové okolnosti prípadu, čím sa zabraňuje zneužitiu mediácie na popieranie viny alebo znižovanie zodpovednosti. „Navrhovaná právna úprava má prispieť k väčšej spokojnosti obetí s priebehom trestného konania, k efektívnejšej resocializácii páchateľov prostredníctvom prijatia zodpovednosti, ako aj k zníženiu recidívy a prevencii ďalšej kriminality,“ doplnilo MS.

Účinnosť novely zákona sa navrhuje od 1. augusta 2026.

Vláda schválila aktualizáciu plánu revízie výdavkov na zdravotníctvo

Vláda chce zastaviť zadlžovanie nemocníc zlepšením rozpočtovania vrátane zahrnutia očakávaných výdavkov do verejného zdravotného poistenia a úpravy finančných plánov. Vyplýva to z aktualizácie implementačného plánu Revízie výdavkov na zdravotníctvo 2025 – 2027, ktorú v utorok schválil vládny kabinet.

„Vláda spustila projekt Hodnota za peniaze s cieľom nastaviť procesy a posilniť inštitúcie, ktoré podporia prijímanie dobrých rozhodnutí vo verejnom záujme a významne zvýšia hodnotu za peniaze v slovenskom verejnom sektore. Jedným z nástrojov Hodnoty za peniaze sú revízie výdavkov,“ vysvetlil Úrad vlády SR, ktorý materiál na rokovanie kabinetu predložil, v dokumente.

Samotná revízia vo svojej aktuálnej podobe odhaduje, že nemocnice môžu zvýšiť svoju finančnú efektívnosť o 27 až 168 miliónov eur ročne. „Úspory možno dosiahnuť znížením prevádzkových nákladov, optimalizáciou nákupov a zlepšením riadenia personálu a procesov. Celkový potenciál ostatných aktualizovaných úsporných opatrení Revízie výdavkov na zdravotníctvo III. na rok 2025 je naplánovaný na úrovni 92,3 milióna eur,“ schválila vláda v dokumente.