Čínske riešenie na križovatke svetovej ekonomiky – Ako môžu dve zasadnutia v roku 2026 vniesť nový impulz do globálneho rozvoja?

Čínske riešenie na križovatke svetovej ekonomiky – Ako môžu dve zasadnutia v roku 2026 vniesť nový impulz do globálneho rozvoja?

Od 4. do 12. marca 2026 sa úspešne uskutočnilo štvrté zasadnutie 14. Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov a štvrté zasadnutie 14. národného výboru Čínskeho ľudového politického poradného zhromaždenia. Delegáti na ňom prerokovali a schválili Správu o práci vlády a Náčrt 15. päťročného plánu národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ktoré stanovujú podrobný plán hospodárskeho rozvoja Číny na tento rok a nasledujúcich päť rokov. Na pozadí rastúcich antiglobalizačných nálad, eskalácie geopolitického napätia a rastúceho vplyvu unilateralizmu a protekcionizmu na medzinárodnú spoluprácu tohtoročné Dve zasadnutia opäť ukázali svetu silný rozvojový impulz Číny. Predstavili svetu rozvojové príležitosti čínskej modernizácie, a ponúkli čínske riešenia globálnych ekonomických neistôt.

I. Čínska ekonomika: úspechy, príspevky a vízia

V roku 2025 čínska ekonomika úspešne odolala zložitej situácii a závažným výzvam a dosiahla výsledky, ktoré prekonali očakávania. HDP vzrástol o 5% na celkovú hodnotu približne 17,5 bilióna eur, pričom HDP na obyvateľa prekročilo približne 11,200 eur. Celkový maloobchodný predaj spotrebného tovaru prvýkrát prekročil 6,24 bilióna eur a spotreba sa na hospodárskom raste podieľala 52%. Príspevok Číny k globálnemu hospodárskemu rastu zostáva na úrovni okolo 30%, čo prevyšuje kombinovaný príspevok krajín G7, a naďalej zostáva najstabilnejším motorom globálneho rastu.

Rok 2026 je začiatkom 15. päťročného plánu Číny. S ohľadom na domácu hospodársku výkonnosť aj zmeny vo vonkajšom prostredí si Čína stanovila cieľ hospodárskeho rastu na tento rok v rozmedzí 4,5% až 5% a v praxi sa usiluje dosiahnuť ešte lepšie výsledky. Tento cieľ je proaktívny a pragmatický, je v súlade s prirodzenými zákonmi ekonomického rozvoja a poskytne potrebnú podporu pre úspešný štart 15. päťročného plánu. Pri tomto tempe rastu by HDP vzrástol o viac než 750 miliárd eur, čo zodpovedá celkovému ročnému HDP niektorej rozvinutej ekonomiky. V rámci 15. päťročného plánu sa Čína zameria na budovanie silného domáceho trhu, neustále stimulovanie spotrebiteľského potenciálu, zvyšovanie vládnych investícií, podporu súkromných investícií a realizáciu 109 veľkých projektov a iniciatív s odhadovanými investíciami presahujúcimi 875 miliárd eur v tomto roku. Čína bude naďalej využívať výhody svojho systému, obrovského trhu, kompletného priemyselného systému a bohatých ľudských zdrojov, aby svetu poskytla široké a rozmanité trhové príležitosti a v súčasnom zložitom a nestabilnom medzinárodnom prostredí vniesla do globálnej ekonomiky cennú istotu a rastový impulz.

II. Rozvoj Číny: inovácie, zelená transformácia a odolnosť

Čína sa drží filozofie vysokokvalitného rozvoja založenej na inováciách, koordinácii, zelenom raste, otvorenosti a zdieľaní. V roku 2025 Čína zaznamenala nepretržitý prúd významných originálnych úspechov a prvýkrát sa umiestnila medzi desiatimi najlepšími v Globálnom inovačnom indexe, čím preukázala väčšiu sebadôveru a stabilitu vo svojom vysokokvalitnom rozvoji. Výskum a aplikácie v oblasti umelej inteligencie, biomedicíny, robotiky a kvantových technológií sú na popredných miestach vo svete. Prielomy v nezávislom vývoji čipov sú rýchle a čínska inteligentná výpočtová kapacita sa radí medzi svetovú špičku. Domáce rozsiahle modely, ako napríklad DeepSeek a Tongyi Qianwen, vedú globálny ekosystém otvorených inovácií. Priemyselná štruktúra Číny sa naďalej optimalizuje, pričom high-tech výroba tvorí 17% priemyselnej produkcie a prispieva k priemyselnému rastu 26%. Ročná produkcia vozidiel na novú energiu presahuje 16 miliónov kusov a počet nabíjacích staníc pre elektromobily presahuje 20 miliónov, pričom pokrytie trhu vzrástlo z 5,7% v roku 2020 na 53,9%. Kvalita životného prostredia sa naďalej zlepšuje, pričom emisie oxidu uhličitého na jednotku HDP klesli o 17%.

V roku 2026 sa čínska ekonomika bude držať vysokokvalitného rozvoja, zameria sa na realizáciu projektov priemyselných inovácií a zvýši podporu rozvoja budúcich odvetví, aby rozvíjajúce sa odvetvia, ako je umelá inteligencia, mohli posilniť všetky oblasti života a slúžiť každej domácnosti. Počas obdobia 15. päťročného plánu bude Čína naďalej posilňovať svoje tradičné odvetvia a podporovať modernizáciu kľúčových sektorov. Odhaduje sa, že v nasledujúcich piatich rokoch tradičné odvetvia vytvoria obrovský trh v hodnote viac ako 1,25 bilióna eur. Čína bude tiež pokračovať v rozvoji šiestich rozvíjajúcich sa pilierových odvetví–integrované obvody, letectvo a kozmonautika, biomedicína, ekonomika nízkych nadmorských výšok, nové skladovanie energie a inteligentné roboty–a šiestich budúcich odvetví–kvantové technológie, biovýroba, zelená vodíková energia a energia jadrovej fúzie, rozhrania mozog-počítač, stelesnená inteligencia a 6G–ktoré vytvoria trhy v hodnote niekoľkých biliónov juanov alebo aj viac. To posunie priemyselný systém z veľkého na silný a stane sa novým motorom vysokokvalitného rozvoja. Dôraz sa bude klásť na dlhodobé plánovanie a výstavbu viacerých rozsiahlych projektov s dlhým reťazcom a investíciami v stovkách miliárd alebo dokonca biliónov juanov v oblastiach, ako je satelitný internet, domáce veľké lietadlá a celoštátna integrovaná počítačová sieť. Tieto projekty vytvoria množstvo základných a dlhodobých národných strategických zariadení, ktoré ochránia dlhodobý hospodársky rozvoj Číny, prispejú čínskou múdrosťou ku globálnym inováciám a zelenému rozvoju a poskytnú globálnej ekonomike „zoznam príležitostí“.

III. Otváranie Číny: inkluzívnosť, obojstranne výhodná spolupráca a dlhodobá perspektíva

Čína zostáva neochvejná vo svojej politike otvárania sa svetu, zameriava sa na dlhodobý rozvoj a kladie dôraz na obojstranne výhodnú spoluprácu. V roku 2025 zahraničný obchod Číny naďalej prosperoval napriek tlaku, pričom celkový obchod s tovarom presiahol 5,6 bilióna eur, čo predstavuje nárast o 3,8 %. Čína si už deväť rokov po sebe udržiava pozíciu najväčšej krajiny v globálnom obchode s tovarom. Obchod so službami presiahol 2,3 bilióna eur s obchodným prebytkom takmer 1,04 bilióna eur. Čína podpísala 23 dohôd o voľnom obchode s 30 krajinami a regiónmi, ktoré zaručujú nulové clá pre 100% výrobkov zo všetkých najmenej rozvinutých krajín, s ktorými má diplomatické vzťahy, a stala sa hlavným obchodným partnerom viac ako 160 krajín a regiónov na celom svete. Čína zaviedla jednostrannú bezvízovú politiku pre 50 krajín vrátane Slovenska a poskytuje podporu projektom infraštruktúry a trvalo udržateľného rozvoja v krajinách BRICS a ďalších rozvíjajúcich sa ekonomikách a rozvojových krajinách. Úplne odstránila obmedzenia pre zahraničné investície vo výrobnom sektore, pričom kumulatívne zahraničné investície presiahli 648,3 miliardy eur a zahraničné investície smerujú do 190 krajín a regiónov. Hainanský prístav voľného obchodu oficiálne spustil prevádzku s colným uzáverom na celom ostrove a stal sa novou výšinou pre otváranie Číny svetu.

Priemyselná konkurencieschopnosť Číny je výsledkom jej inštitucionálnych výhod, rozsiahleho trhu a podpornej priemyselnej štruktúry, efektívnej makroekonomickej kontroly a riadenia a tvrdej práce jej obyvateľov, ktorí svetu poskytujú vysokokvalitné a cenovo dostupné produkty. Čínske podniky sa zúčastňujú na trhovej súťaži v súlade s pravidlami medzinárodného obchodu a poskytujú kľúčovú materiálnu podporu na globálnu zelenú transformáciu a riešenie energetickej krízy. Čína tvrdí, že vývoz a dovoz sú ako dve kolesá auta. Čím sú tieto dve kolesá vyváženejšie, tým plynulejšie auto jazdí a tým ďalej sa dostane. Vymýšľanie si príbehu o vážnej „nadmernej kapacite“ v Číne a pripisovanie jej príčiny „priemyselným dotáciám“ je typickým príkladom „prehadzovania viny a vyhýbania sa zodpovednosti“, zneužívania Číny ako výhovorky pre protekcionizmus, ignorovania objektívnych zákonov trhovej ekonomiky, technologických inovácií a modernizácie priemyslu Číny a jej pozitívneho príspevku k stabilite globálnych priemyselných a dodávateľských reťazcov.

V roku 2026 bude Čína pokračovať v zosúlaďovaní s vysokými štandardmi medzinárodných obchodných a hospodárskych pravidiel, ďalej optimalizovať prostredie pre zahraničné investície, zlepšovať systém služieb a podpory pre zahraničné investície, rozširovať prístup na trh so zameraním na sektor služieb a zavádzať širšie, hlbšie a robustnejšie opatrenia na otváranie sa, aby premenila vysokokvalitný rozvoj Číny a jej rozsiahly trh na príležitosti zdieľané na celom svete.

Čína a Slovensko sa tešia tradičnému priateľstvu. Od roku 2024 sa prezident Xi Jinping a predseda vlády SR Robert Fico stretli trikrát. Čínsko-slovenské vzťahy sa povýšili na úroveň strategického partnerstva. Výmeny na vysokej úrovni medzi oboma krajinami sú časté a pragmatické výmeny a spolupráca v rôznych oblastiach vstúpili do novej fázy intenzívneho rozvoja. Čoraz viac čínskych spoločností skúma nové investičné a kooperatívne príležitosti na Slovensku, na čínskych uliciach sa jazdia autá slovenskej výroby a kvalitné špeciálne výrobky, ako napríklad víno a krištáľ, sa v Číne tešia dobrej povesti. Perspektívy bilaterálnej hospodárskej a obchodnej spolupráce sú široké. V januári tohto roku sa v Bratislave úspešne uskutočnilo prvé čínsko-slovenské zasadnutie Medzivládneho výboru pre strategické partnerstvo. Obe strany viedli hĺbkové diskusie o spolupráci v oblastiach politiky, hospodárstva a obchodu, vedy a techniky, vzdelávania a kultúry, účinne podporovali implementáciu konsenzu dosiahnutého predstaviteľmi oboch krajín a ďalej obohatili konotáciu strategického partnerstva medzi Čínou a Slovenskom.

Prezident Xi Jinping zdôraznil, že partnerstvo s Čínou znamená partnerstvo s príležitosťami. Dvere Číny do vonkajšieho sveta sa budú otvárať stále viac a viac. Čína sa teší na úzku spoluprácu so Slovenskom s cieľom podeliť sa o historické príležitosti čínskej modernizácie, presadzovať mierový rozvoj, vzájomne prospešnú spoluprácu a spoločnú prosperitu, spoločne prospievať ľuďom oboch krajín a regiónu a písať novú kapitolu bilaterálnych vzťahov.

Cai Ge 

veľvyslanec Čínskej ľudovej republiky