Bratislava 18. júna 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)

Vyhlásenie bývalého britského ministra zahraničných vecí a aktuálne favorita vo voľbách nového predsedu Konzervatívnej strany, Borisa Johnsona, že by zadržal 44 miliárd eur, ktoré má Veľká Británia v najbližších rokoch vyplatiť Európskej únii dovtedy, kým Brusel neumožní výhodnejšie podmienky brexitu, stavia celý spor do ešte konfliktnejšej roviny. V diskusii na Tablet.TV to povedal europoslanec strany Spolu-OD Vladimír Bilčík

„Zdá sa, že Briti môžu odísť nielen tvrdo, ale aj nepekne. A to potom poznačí celú diskusiu o budúcich vzťahoch,“ povedal Bilčík. „Nie je to dobrý signál. Európska komisia má úplnú pravdu v tom, že Briti majú tieto záväzky bez ohľadu na to, či odídu s dohodou, alebo bez dohody,“ upozornil. „Pokiaľ Briti nebudú platiť tieto záväzky, môže sa to preniesť nielen do politickej, ale aj do súdnej roviny, kde bude Európska únia tieto prostriedky vymáhať. To už je beh na dlhé trate,“ dodal.

„Je to ako rozvod, kde sa rozhodnete, že svoje záväzky nebudete splácať. Nakoniec vás to dobehne a zároveň to znamená, že rozvod bude nepekný. Založí to nedôveru pri budovaní budúcich vzťahov,“ vysvetľuje Bilčík.

Snaha Borisa Johnsona posunúť diskusiu o brexite do konfliktnejšej roviny môže mať podľa Bilčíka príčinu v snahe získať späť na svoju stranu voličov, ktorí v eurovoľbách opustili Konzervatívnu stranu a dali prednosť radikálnejšej Brexit Party Nigela Faragea.

„Výsledky zo Spojeného kráľovstva v týchto voľbách ukázali, že v podstate neuspeli dominantné politické strany a kľúčovou otázkou britskej politiky stále ostáva brexit,“ poznamenal Bilčík. „Voľby ukázali, že nálady voličov sa radikalizujú. Uspeli strany, ktoré chcú urobiť všetko preto, aby Briti ostali v Európskej únii ako Liberálni demokrati a Zelení a na druhej strane uspeli oveľa radikálnejšie sily, ako je Konzervatívna strana, sily, ktoré volajú po tom, aby Briti okamžite odišli z Európskej únie,“ dodal.

Vzhľadom na to, že vládnu zodpovednosť má aktuálne práve Konzervatívna strana, bude pre budúcnosť vzťahov Veľkej Británie a Európskej únie kľúčové, kto sa po demisii Theresy Mayovej stane jej novým predsedom a následne aj britským premiérom.

„Bude veľmi dôležité, kto bude mať v tejto polarizovanej nálade navrch. Ak by to mal byť Boris Johnson, tak nás to posúva bližšie k scenáru rýchleho a možno aj tvrdšieho brexitu,“ odhaduje Bilčík.

V prvých kolách voľby lídra Konzervatívnej strany rozhodujú o jednotlivých kandidátoch poslanci, ktorí napokon vyselektujú výslednú dvojicu rivalov. V tzv. finále z nich potom volí predsedu celá 160-tisícová členská základňa Konzervatívcov.

Prvé hlasovanie konzervatívnych poslancov s vysokým náskokom vyhral práve Johnson. „Zdá sa, že si poslanci Konzervatívnej strany uvedomujú, že ak nebudú radikálnejší a dôslednejší v snahe brexit realizovať, budú strácať politické body,“ reagoval Bilčík.

„Najväčším favoritom je dnes Boris Johnson a treba počítať s tým, že uspeje. Ale voliť ho nebudú len poslanci, ale aj členovia strany. Tým, že strana nedostala dobré vysvedčenie v eurovoľbách, uvidíme, ako jej členská základňa zareaguje na túto ponuku. Môžu z toho vzísť aj isté prekvapenia, lebo aktuálny vzťah voličov a politických elít je dosť nepredvídateľný,“ dodal Bilčík.

Rozhodnutie, ktoré Briti prijali v referende v roku 2016, má podľa neho podstatné dôsledky a nesie zo sebou obrovské ekonomické náklady aj politické a sociálne dôsledky pre Veľkú Britániu a Európsku úniu. „Aj preto sme sa dostali do patovej situácie,“ pripomenul.

Pre Konzervatívnu stranu a špeciálne Borisa Johnsona bude podľa neho politicky dôležité, aby to boli oni, kto vyvedie krajinu z Európskej únie. „Johnsonovým cieľom je radikalizovať stranu na téme brexitu, lebo si myslí, že tam dlhodobo získa politické body. A napokon, on chce byť tým, čo vyvedie Veľkú Britániu z Európskej únie. A ak to bude on, zrejme to bude za cenu oveľa vyšších nákladov pre všetkých,“ tvrdí Bilčík.

Európska únia sa podľa neho ukázala v rokovaniach so Spojeným kráľovstvom ako veľmi silný a jednotný aktér. „Pozícia, že už nebudeme dohodu otvárať, je veľmi silná a hlási sa k nej nielen (európsky vyjednávač, pozn. TASR) Michel Barnier, ale aj členské štáty. To, o čom sa dá rokovať, je nastavenie budúcich vzťahov. Čas máme minimálne do konca októbra, dokedy sme brexit posunuli,“ povedal europoslanec.

Hoci v tejto chvíli sa zdá, že vnútropolitický vývoj vo Veľkej Británii speje k tvrdému brexitu bez dohody, stále sú podľa neho teoreticky možné aj iné varianty vývoja. Ak by sa napríklad Briti rozhodli pre predčasné voľby alebo nové referendum, Únia im podľa Bilčíka môže odklad brexitu predĺžiť aj po 31. októbri.

Na druhej strane, Slovensko sa pripravuje aj na možnosť tvrdého brexitu a na základe recipročnej dohody s Veľkou Britániou prijalo aj špeciálny brexitový zákon. „Dnes sa pracuje na tom, aby medzi Slovenskom a Veľkou Britániou existovali nejaké bilaterálne vzťahy. Ale či to tak naozaj bude a či to bude platiť v atmosfére, kde partner Európskej únii povie, že jej nechce zaplatiť peniaze, ktoré pôvodne sľúbil… Kde je garancia, že pravidlá, ktoré sa narýchlo dohodnú, budú naozaj platiť?,“ pýta sa Bilčík.

V porovnaní s rozchodom na základe spoločnej dohody EÚ a Veľkej Británie, je tvrdý brexit oveľa nepredvídateľnejší. „Bude tam oveľa väčšia neistota pre našich ľudí, ktorí tam žijú a oveľa väčšie náklady pre našich exportérov, ktorí vyvážajú do Spojeného kráľovstva. Slovenská ekonomika je významne naviazaná na export do Veľkej Británie, je to zhruba päť percent nášho HDP. Najmä v oblasti automobilového priemyslu a elektroniky,“ upozornil Bilčík.

„Nebude to pekná vec, treba sa na ňu pripraviť a treba o nej hovoriť,“ upozorňuje, že slovenský Lex brexit bol prijatý v skrátenom legislatívnom konaní a jeho prvý nedostatok sa prejavil už pri eurovoľbách.

Samotná Európska únia prechádza v aktuálnom období rekonštrukciou svojich inštitúcií po eurovoľbách. Hoci Veľká Británia ešte stále rokuje s Európskou úniou o vystúpení, britskí europoslanci budú mať právo ovplyvňovať kreovanie európskych orgánov. „Je to schizofrenická situácia. Ich počet v Európskom parlamente znamená, že majú vplyv, ale nie rozhodujúci. Nie je to štandardná situácia, ale je to po prvý raz, keď sa krajina rozhodla odísť z Európskej únie,“ priznal Bilčík.

„Britskí poslanci môžu v istom zmysle zamiešať kartami. Ale treba povedať, že viacerí z nich sú súčasťou proeurópskych síl. Väčšina v Európskom parlamente sa bude hľadať relatívne ľahko aj bez radikálnych britských hlasov,“ dodal.

Hlavné europarlamentné frakcie už podľa neho začali rokovania o novom šéfovi Európskej komisie. „Tvorba európskych inštitúcií je vecou širšej politickej dohody,“ povedal Bilčík s tým, že okrem členských štátov Európskej únie vstupuje do hry Európsky parlament, ktorý musí súhlasiť s budúcim šéfom Európskej komisie a komisiou ako takou.

„Už sa začínajú rokovania medzi Európskou ľudovou stranou, socialistami, Zelenými a liberálmi. Verím, že o šéfovi Európskej komisie budeme rozhodovať skôr ako 31. októbra. Podporu našej frakcie má pán Mafred Weber,“ doplnil Bilčík, ktorý smeruje do Európskej ľudovej strany.

Paradoxne, hoci do tejto najväčšej europarlamentnej frakcie nastupujú obaja europoslanci strany Spolu, ich dvaja kolegovia z Progresívneho Slovenska majú záujem o Alianciu liberálov a demokratov za Európu (ALDE).

„Už keď sme zakladali Spolu, veľmi jasne sme povedali, že sa hlásime k členstvu k Európskej ľudovej strane. Je to v našom DNA. Progresívne Slovensko sa rozhodlo v stúpiť do ALDE, medzi liberálov. Svojim spôsobom tak máme vplyv na väčší počet poslancov v Európskom parlamente. Ja v tom vidím politickú výhodu. Verím, že svoj postup v Európskom parlamente budeme koordinovať,“ uzavrel Bilčík.