Bratislava 25. januára 2023 (HSP/Foto:TASR – Jakub Kotian)
Na to, čo sa v poslednom období deje na našej politickej scéne sa už mnohí nemôžu ani pozerať. K politickej situácii sa vo svojom komentári na sociálnej sieti vyjadril aj Karol Farkašovský
“Existuje trefné české porekadlo : „Kde nechybíš, nebuď navíc.“ Inteligent to pochopí. Samozrejme, že sa netlačí tam, kde ho evidentne nechcú. Ale hlupákovi je to jedno. Ten sa bude zubami nechtami držať aj keď ho nechcú, lebo mu chýbajú základy slušnosti. Keď to však nejde, hlupáka treba vyhodiť.
Prenesme túto paralelu do bežného života,” píše v úvode komentára bývalý poslanec.
A teraz príklad: Videli ste už zamestnanca vo výpovedi pre neschopnosť, ktorého nechá firma ešte 10 mesiacov nečinne sedieť a s plným platom? No takú firmu určite nenájdete. A normálny zamestnanec by radšej zutekal, než by sa tam mal trápiť a sám seba psychicky deptať.
Teraz sa presuňme do politickej paralely a namiesto firmy dosaďme verejnosť.
“Tá slovenská jasne a dlhodobo dáva najavo, že už nechce ani len torzo tejto vládnej koalície. Napokon bodku za neslávnym pôsobením kabinetu dal parlament. Jednoznačne, nespochybniteľne a definitívne. Vláda padla. Už nie je. Už len v zmysle zákona dodýchava, kým občania znova nerozdajú karty v predčasných voľbách. A občania to chcú urobiť rýchlo, bezodkladne. Majú na to právo. Tak ako môžu voliť, treba im umožniť aj právo odvolať neschopných predstaviteľov moci,” vysvetľuje Farkašovský a dodáva:
“Fakty sú jasné každému priemerne vzdelanému a rozhľadenému človeku. Len tým, ktorých sa nedôvera parlamentu i občanov priamo týka, to akosi nejde do hlavy. Drahí ministri a ministerky sa zrejme stali mentálnymi obeťami vlastnej deštrukcie, keď už nie sú schopní „citlivo“ vnímať čo sa tu deje. Nikomu nechýbate… Riešia kadejaké 76-tky, 90-tky a jalové termíny. Namiesto toho, aby sa rýchlo a slušne postavili do pozoru, priznali si chyby a ako-tak dôstojne sa porúčali. Keď sa to, pravda, ešte „dôstojne“ dá. Myslím si, že už ani nie. Keďže to dôstojné riešenie premeškali, ostáva už iba vrcholne nedôstojné, trápne až potupné – doslova vyhodenie na dlažbu. Vznikne však malý problém – ich už nechcú ani len na ulici.”