Damask 23. októbra (HSP/Foto:TASR/AP-Ismail Coskun, IHA via AP/SANA via AP)

Jevgenij Krutikov publikoval v posledných hodinách na rusvesne článok, v ktorom tvrdí, že bez Asada by Sýriu čakal totálny ničivý konflikt, ktorý by vyvrcholil jej zničením. Podľa Krutikova sa ukazuje, že hystéria Západu okolo humanitárnej situácie v Aleppe sa sústredí najmä na napádanie a obviňovanie Ruska, samozrejme bez relevantných dôkazov a na útoky voči legitímnemu sýrskemu prezidentovi Bašárovi Asadovi

Cieľom mediálnej hystérie Západu je urobiť z Asada vojenského zločinca, ktorý nemôže viesť svoju krajinu. Západní politici a ich hlasné trúby v mainstreamových médiach totiž dobre vedia, že bez Asada by sa konflikt v Sýrii stal nekonečnou vojnou bez nádeje, ktorá by viedol k zničeniu Sýrie. A to je dlhodobý cieľ, ktorý Američania sledujú.

V Sýrii išlo podobne ako v Lýbii USA a Západu od samého začiatku zničiť Sýriu a vďaka hybridným vojnám rozpútať chaos na Blízkom východe, odkiaľ by sa tento chaos presmeroval na Afganistan a bývalé stredoázijské republiky ZSSR. Z bývalých sovietskych stredoázijských republík by potom mohli teroristi podporovaní USA zaútočiť aj priamo na ruské územie. A USA by slávili úspech, pretože totálny chaos zapríčinený hybridnou a proxy vojnou, v ktorej by sa angažovala zástupná armáda islamistov, by v prípade porážky Ruska zapríčinil posilnenie americkej dominancie vo svete.

Momentálne Západ nervózne rieši dva základné kontexty vojny v Sýrii a Iraku 1. boje proti ISIL a 2. Asad musí odísť. Moskva i Washington majú rozdielne názory na oba kontexty – Moskva nesúhlasí s tým, aby na základe ničím nepodložených požiadaviek Západu a navyše bez mandátu OSN musel odísť legitímny prezident Sýrie a takisto nepovažuje boj USA a Západu voči ISIL za úplne korektný. Nebyť Ruska, ktoré za rok zlomilo moc ISIL, by dnes už ISIL, ktorý 5 rokov neúspešne bombardovalo americké letectvo, slávil úspech a bol by dominantnou silou na Blízkom východe. Mnohí analytici otvorene hovoria o tom, že USA si neželajú zničenie ISIL a bojujú voči nej len naoko, pretože táto organizácia predstavuje ich zástupnú armádu na Blízkom východe.

Americkí jastrabi dobre vedia, že ak sa im nepodarí odstaviť Bašára Asada, celá ich akcia v Sýrii sa skončí neúspechom. Odstavením Asada by predĺžili vojnu, destabilizovali situáciu v celej oblasti a americké firmy by okrem iného úplne ovládli aj sýrsky a iracký ropný potenciál, ktorý by im prinášal obrovské zisky.

Pre amerických jastrabov je dôležité udržiavať konflikt medzi Asadovcami a protiasadovcami v Sýrii. Tento konflikt trvá už roky, minimálne od roku 1976, kedy Sýria, (podporovaná ZSSR) obsadila Libanon, totálne zničený dlhotrvajúcou občianskou vojnou. Sýrčania sa dostali vtedy do konfliktu s “Moslimským bratstvom” a radikálnymi islamistami, podporovanými USA, (radikálni islamisti sa od roku 1979 začali výrazne v podobe proamerickej al-Kaidy angažovať aj v Afganistane). “Moslimské bratstvo” okamžite začalo s atentátmi na Alavitov, kresťanov a príslušníkov proasadovskej strany BAAS. Samozrejme proti útokom moslimských teroristov sa Sýria bránila a členov “Moslimského bratstva” tvrdo likvidovala.

Niektoré akcie teroristické akcie Moslimského bratstva, podporovaného USA sa stali známe aj vo svete. Teroristi napríklad zavraždili niekoľko desiatok alavitských kurzistov a budúcich dôstojníkov, ktorí študovali na Vojenskej akadémii v Aleppe (takmer 2 mesiace sa v roku 2016 v Aleppe viedla bitka o túto akadémiu, asadovské jednotky zvíťazili). V Damasku teroristi zaútočili na obytnú štvrť Abu Rumani, v ktorej žili vtedy viacerí sýrski vládni predstavitelia – napríklad minister zahraničných vecí Abdul Chalim Haddad, vtedajší minister obrany Mustafa Tlas a i.

Samovražední teroristi na nákladných autách zaútočili na budovu Zväzu Ministrov, štáby letectva a protileteckej obrany. V Aleppe zahynulo v roku 1976 takmer 300 občanov, vrátane sovietskych poradcov. Terorista na nákladnom automobile sa pokúsil zaútočiť aj na tzv. “Modrý dom” v Damasku, ktorý bol rezidenciou sovietskeho vojenského atašé a členov sovietskej misie v Sýrii, vrátane ich rodín.

Príslušník sovietskeho Specnazu Alexej Teričev z Vologdy, ktorý chránil vchod do rezidencie, však teroristu pri jeho pokuse prelomiť nákladným automobilom líniu obrany a vyhodiť automobil naložený výbušninami v sovietskej rezidencii zlikvidoval. Sám však pri výbuchu automobilu zahynul a posmrtne bol vyznamenaný najvyšším sovietskym vyznamenaním “Červenou Hviezdou”.

V roku 1982 opätovne členovia “Moslimského bratstva” ovládli s americkou podporou niekoľko sýrskych miest. Situácia v roku 1982 pripomína dnešnú situáciu, členovia “Moslimského bratstva” boli analógom k dnešnému ISIL. V roku 1982 islamisti ovládli Hamu, pričom sa snažili, aby padol sýrsky režim v čele s Hafízom Asadom (prezident 1971 – 2000), otcom súčasného sýrskeho prezidenta Bašára Asada.

So sovietskou odbornou pomocou však Rifat Asad, strýko dnešného prezidenta Bašára Asada, v čele sýrskej “Brigády slobody” zlikvidoval za tri týždne celú teroristickú bandu v Hame, čo sa samozrejme nepáčilo Američanom. Tí už vtedy burcovali svetovú verejnosť tvrdeniami o terore zo strany sýrskych vládnych jednotiek a polície, pretože s nevôľou niesli najmä skutočnosť, že Rifat Asad osobne dohliadol na likvidáciu všetkých členov vtedajšej sýrskej elity “Moslimského bratstva”, ktorá bola úzko prepojená s americkou CIA.  Ako sa neskôr ukázalo, Rifat Asad vtedy v Hame eliminoval približne 2000 teroristov, z toho 600 patrilo k elite “Moslimského bratstva”, v boji však padlo približne 1000 vládnych vojakov. V čase likvidácie teroristov v roku 1982  však americké a západné mainstreamové média hysterizovali a tvrdili, že Rifat Asad už zavraždil viac ako 35 000 nevinných Sýrčanov.

Osudy Rifata Asada boli potom veľmi zaujímavé, v roku 1983 organizoval prevrat voči svojmu bratovi Hafízovi Asadovi, ktorý sa však nepodaril (mal k dispozícii takmer 50 000 vojakov a ozbrojencov). Po neúspešnom prevrate bol chvíľu uväznený a musel odísť do vyhnanstva (oficiálne odišiel na časovo neohraničenú zahraničnú vojenskú misiu), z ktorého sa mohol jednorazovo vrátiť v roku 1992 na pohreb matky. Jeho pokus vrátiť sa do sýrskej politiky bol neúspešný, po smrti Hafíza Asada sa stal prezidentom Háfizov syn Bašár Asad.

Členovia KGB samozrejme rozpracovali aj sýrskeho prezidenta Hafíza Asada, ktorý mal chatrné zdravie a aj jeho brata Rifata Asada. Rifat mal reputáciu veľmi výbušného a pomstychtivého človeka, ktorý obľubuje ženy európskeho typu, pričom Sovieti vedeli aj o jeho korupčných aférach a láske k peniazom. Dnes Rifat Asad žije striedavo v Španielsku a Francúzsku, pričom sa vyjadruje kriticky na adresu legitímneho sýrskeho prezidenta Bašára Asada. Keďže sa ale narodil v roku 1937, momentálne nie je práve najvhodnejším politickým kandidátom do pozície hlavy protiasadovskej opozície.

Rifatovi synovia sa však angažujú v rámci protiasadovskej “umiernenej opozície”. Starší Rifatov syn a Bašárov bratranec Ribal al Asad je hlavou organizácie “Hnutie za Demokraciu a slobodu v Sýrii, mladší Rifatov syn a takisto Bašárov bratranec Sumer al Asad je majiteľom televíznej spoločnosti v Londýne. Sumer al Asad takisto poskytuje priestor umiernenej opozícii a šíri v mediálnom priestore ich propagandu. Je viac ako zrejmé, že aj Ribal al Asad a aj Sumer al Asad spolupracujú s Američanmi. Obaja bratia predstavujú len vrchol ľadovca terajšej občianskej vojny v Sýrii.

Občianska vojna v Sýrii má samozrejme aj náboženský charakter a zdá sa, že už nie je žiadne miesto na kompromis. Alaviti a kresťania vedú vojnu o svoje prežitie a s nevôľou niesli aj to, že Bašár Asad sa formálne stal sunnitom. Bašárovi bratranci Ribal a aj Sumer sú takisto sunnitami, úzko prepojenými s najvýznamnejšími sunnitskými rodinami na Blízkom východe.

Manželka Bašára Asada takisto pochádza zo sunnitskej rodiny. Keď sa v Londýne zoznámila s Bašárom Asadom, ktorý študoval medicínu, netušila, že bude budúcim sýrskym prezidentom. Háfiz Asad totiž protežoval ako svojho nástupcu staršieho syna Basila, módnu ikonu, dôstojníka, a sexuálny symbol v Sýrii. Basil však v roku 1994 za nevyjasnených okolností zahynul v Damasku pri autonehode.

Momentálne alaviti a kresťania hľadajú možnosť koexistencie so sunnitmi, ktorí ale takisto nepredstavujú jednoliaty a súdržný celok. Voči Bašárovi Asadovi medzi časťou sunnitov vládne nedôvera, sunniti sa však líšia vo svojej podpore islamistom. Veľká časť sýrskych sunnitov sa nestotožňuje s radikálnymi a stredovekými predstavami, ktoré prichádzajú z vahhábistickej Saudskej Arábie a ktoré pertraktujú viaceré teroristické organizácie v Sýrii. V hre sú samozrejme aj Šiíti, podporovaní Iránom, pre ktorých predstavujú radikálni sunniti vred, ktorý treba zo Sýrie vyrezať. Tieto zoskupenia môžu pokračovať v nekonečnej občianskej vojne, čo je vodou na mlyn americkým jastrabom.

Občianska vojna v Sýrii súvisí aj s klimatickými zmenami a Tureckom. Približne od roku 2000 Turci začali stavať na hornom Eufrate množstvo elektrárni a kaskád, ktoré zapríčinili, že v Eufrate sa už na sýrskom území nenachádza dostatok vody. Zmena klímy a výstavba tureckých elektrárni priniesla so sebou likvidáciu sýrskych roľníkov vo východnej časti Sýrie, ktorí začali opúšťať svoje farmy a začali odchádzať do miest. Východná oblasť Sýrie sa postupne mení na púšť. Tieto presuny obyvateľstva niesli so sebou samozrejme rast napätia v spoločnosti, ktoré kulminovalo v roku 2011. Len v roku 2011 prišlo do Aleppa viac ako 200 000 farmárov, ktorí stratili možnosť obživy. Farmári prišli z oblastí Rakky, Deir az Zor a Hama, žijú v táboroch a fakticky sú ekonomickými emigrantami vo vlastnej krajine.

Títo farmári, podobne ako palestínski utečenci z pásma Gazy, ktorí žijú na území Sýrie, premenili etnické štvrte a tábory v ktorých žijú na zvláštnu aglomeráciu oscilujúcu na rozhraní medzi vojenskými kasárňami a cigánskymi tábormi. Svoje štvrte okrem Palestíncov a farmárov majú aj Iračania, ktorí nesúhlasili s americkým okupačným systémom v Iraku a z vlastnej krajiny emigrovali v období rokov 1991 – 2010.

Nezamestnanosť v týchto táboroch dosahovala ešte pred rokom 2011 približne 25 %, etnické a náboženské rozbroje boli na dennom poriadku. Takže naplánované americké “škrtnutie zápalkou” samozrejme v roku 2011 vyústilo do obrovského výbuchu občianskej vojny. Napomohla tomu aj cielená kampaň protiasadovskej opozície  zameraná voči alavitom a kresťanom, ktorí sa podľa nich zmocnili vlády v krajine. Kanalizácia pomerov vo vzťahu k Židom nebola možná, pretože väčšina Židov opustila Sýriu už v 50. rokoch, kedy sa Židia väčšinou odsťahovali do Izraela.

Protiasadovské vystúpenia majú širokú podporu nielen na nete, ale aj v mainstreamových médiach. V rámci svetskej protiasadovskej opozície dnes existuje len klan Rifata Asada a jeho synov, ktorý je v spojení s niektorými veliteľmi a politikmi v Sýrii. Momentálne ide o zanedbateľnú časť populácie, ktorej požiadavky však nachádzajú širokú odozvu u USA a Západu. Ich požiadavky o liberálne reformy však v celosýrskyom priestore zanikajú v džihádistickom krvilačnom chóre.

“Umiernená opozícia” nekontroluje v Sýrii nič, žiaden opevnený bod a musia kooperovať s džihádistami, pričom prienik spoločných záujmov Rifatových liberálov a proamerických džihádistov predstavuje práve Korán. USA samozrejme nemôžu definovať umiernenú opozíciu, pretože by vyšlo najavo, že ide o obyčajných džihádistických hrdlorezov.

A tak John Kerry, ktorý v mladosti otvorene vystupoval voči vojne vo Vietname, pretože videl možnosť rastu vlastných politických preferencií práve na obhajobe protivojnových postojov, dnes paradoxne podporuje občiansku vojnu v Sýrii kvôli presadzovaniu amerických záujmov. Kerry dokonca zašiel tak ďaleko, že podľa jeho slov v Sýrii nie je občianska vojna, ale “boj demokratického dobra s totalitným zlom”, pričom s touto svojou koncepciou sa snaží presadiť na mediálnej scéne.

Sumer Asad a jeho televízna spoločnosť púšťa do sveta zábery cez svoje vysielanie i cez YouTube, týmito správami masíruje verejnú mienku. Kvantita ich vysielania sa zvýšila v posledných dňoch, kedy je zrejmé, že teroristom obkľúčeným vo východnom Aleppe hrozí likvidácia. Keďže medzi nimi je veľké množstvo vojenských inštruktorov a spravodajcov z krajín NATO i sunnitských monarchií z oblastí Perzského zálivu, je zrejmé,  sa snažia svojích vojakov zachrániť za každú cenu. Je však zrejmé, že konflikt v Sýrii sa skončí len fyzickou likvidáciou všetkých teroristov, ktorí majú pošpinené ruky krvou civilistov, humanita voči týmto hrdlorezom je kontraproduktívna.

Humanitárna pauza vo východnom Aleppe sa skôr či neskôr skončí. Už dnes je zrejmé, že žiaden masový odchod cez koridory, ktorý by využili džihádisti alebo civilné obyvateľstvo, sa nekonal. Otázka čo bude ďalej sa stáva čoraz viac aktuálnou.

Protiasadovská opozícia je momentálne veľmi nepríjemne zaskočená. Ani oni a ani Američania nepredpokladali, že očný lekár, ktorý študoval v Londýne a o ktorom nikto nepredpokladal, že sa stane prezidentom, ukáže takú životaschopnosť a prehľad. Američania si neželali, aby sa nástupcom Hafíza Asada vo funkcii prezidenta Sýrie stal už spomenutý Bašárov starší brat Basil, ktorý však zahynul v roku 1994 pri už spomenutej automobilovej nehode.

Ukázalo sa, že podceňovaný Bašár Asad, ktorého jediná bojová skúsenosť spočívala v absolvovaní základnej vojenskej služby (bol tankovým veliteľom), úspešne dokáže viesť Sýriu v boji proti USA i Západu. USA a Západ sa neštítili využívať voči legitímnemu sýrskemu prezidentovi Bašárovi Asadovi nielen embargá, ale aj svoju zástupnú armádu v podobe džihádistických stredovekých hrdlorezov. Kvôli neúspechom boli nútení v poslednej fáze do bojov zapojiť aj vlastných príslušníkov špeciálnych jednotiek, z ktorých mnohí sa dnes ocitili v obkľúčení v Aleppe.

Momentálne sa Asadove pozície vďaka ruskému zásahu v Sýrii značne zlepšili a upevnili. Navyše Bašár Asad má reálnu šancu zjednotiť celú Sýriu, pretože pod vplyvom ruských úspechov sa postupne časť menej radikálnych sýrskych opozičných skupín rozhodla pristúpiť ku kompromisom, čo veľmi znervózňuje Američanov, ktorí strácajú v krajine výrazne svoj vplyv.

V boji sa obrodila aj sýrska armáda, ktorá na začiatku občianskej vojny utrpela výrazne straty najmä kvôli nelojálnosti viacerých vyšších veliteľov, ktorí otvorene prešli na stranu protiasadovskej opozície, podporovanej zo strany USA a Západu. Títo velitelia neprešli len sami, ale poskytli proamerickej opozícii aj ťažké zbrane, muníciu, pričom v mnohých ich jednotkách na začiatku vojny v roku 2011 sa uskutočnili plánované likvidácie dôstojníkov a vojakov verných legitímnemu sýrskemu prezidentovi Bašárovi Asadovi. Dnes väčšina dôstojníkov, ktorí prijali americkú ponuku a pôsobili v protiasadovských jednotkách nežije – Rusi, Sýrčania, Iránčania i šiítski Palestínci zvládli svoje bojové úlohy výborne.

Vojna s džihádistami bude trvať ešte dlho. Musí sa viesť do posledného džihádistu a minimálne roky bude Sýrčanom trvať, kým ovládnu Idlib a Rakku, pretože momentálne je tam vďaka americkým aktivitám taký chaos, že známy “gordický uzol” je voči tomu detským hlavolamom. Idlib a Rakka sú však vzdialené a menej výrazné regióny, čo však neplatí o Aleppe. Získaním Aleppa sa ešte viac posilnia pozície Bašára Asada a šance USA podporovanej protiasadovskej opozície znížia na minimum.