Paríž 7. februára 2018 (HSP/Le Figaro/Jesus Moron)
Francúzsky denník Le Figaro uverejnil článok belgického senátora Alaina Destexhe, v ktorom obviňuje elity z manipulácie a skrývania skutočných počtov imigrantov, ktorí prišli do krajiny v priebehu desiatich rokov.
„V tomto článku ukážem, ako sú imigračné štatistiky v Belgicku manipulované a využívané prívržencami ideológie multikulturalizmu, ktorá prevláda takmer na všetkých univerzitách, v neziskových organizáciách, verejných inštitúciách a médiách,“ píše v úvode článku senátor.
Destexhe ďalej objasňuje, že v priebehu 30 rokov prešlo Belgicko hlbokou transformáciou a stalo sa krajinou masívneho prisťahovalectva. Krajina s 10 mil.obyvateľov privítala v priebehu 10 rokov viac než 1 milión prisťahovalcov. V rokoch 2000-2010 čisté migračné saldo bolo 9 krát vyššie než v Holandsku, 4x vyššie než vo Francúzsku alebo Nemecku a dokonca vyššie než v USA, ktoré sú historicky krajinou imigrantov. Tieto štatistiky sú však pred verejnosťou skrývané.
Migračné štatistiky sú prezentované na základe ročných pohybov. Pokiaľ je číslo menšie než v predchádzajúcom roku, bude sa na to vytrvalo poukazovať, avšak štatistiku na posledných 10-20 rokov nenájdete, musíte si čísla vypočítať sami. A senátor na príklade uvádza, prečo je tomu tak. Pokiaľ sa budete dívať na ročné čísla, nenájdete nič znepokujujúce: 40 tis. udelených naturalizácií za rok, ale v priebehu troch rokov je to 200 tis. a 500 tisíc za 10 rokov, čo činí 5% populácie. Takisto nikde nenájdete údaj, že do krajiny prišlo v priebehu niekoľkých rokov viac než 1 milión prisťahovalcov,” uvádza senátor.
Destexhe pokazuje na to, že sa zdôrazňuje vysoký podiel európskych prisťahovalcov, čo je logické vzhľadom na postavenie Bruselu ako centra EÚ so všetkými svojimi inštitúciami, ale už sa neuvádza, že Európania sa po čase vracajú do svojich krajín, k čomu ešte pristupuje fakt, že samotní Belgičania opúšťajú svoju krajinu. Naopak, v krajine natrvalo zostávajú prisťahovalci z Maroka, Alžírska, Turecka a iné národnosti.
V priebehu 15 rokov získalo Belgicko 1 milión obyvateľov, z 10,2 mil. v roku 2000 na 11,3 milióna v roku 2015, čo je nárast o 10% vo veľmi krátkom období. Odhad pre dalšie desaťročia hovorí o náraste o 1 až 2 milióny obyvateľov v jednej z najhustejšie osídlených krajín na svete. Čo následne so sebou prináša problémy súvisiace s touto hustotou zaľudnenia, ako je doprava, lokalita, životné prostredie, atď.
Prognózy seriózneho Pew Research Centre odhadujú zvýšenie moslimskej populácie na dvojnásobok (11,1 %) až trojnásobok (18,2%), čo by podľa senátora malo viesť k debate o demografii, hustote osídlenia a integrácii moslimských obyvateľov. Ako však poukazuje senátor, výskumná univerzitná pracovníčka Corinne Torrekens v článku Le Soir zmietla tieto prognózy zo stola a tvrdí, že je to len “veštenie z krištáľovej gule“.
„Jedným z najistejších spôsobov, ako diskvalifikovať legitímny záujem obyvateľstva, je postaviť ich do pozície ignorantov. Urobíme prieskum, v ktorom sa spýtame, aký je percentuálny podiel prisťahovalcov alebo moslimov v krajine a vždy sa budeme tváriť prekvapene, že vnímanie je vyššie než skutočnosť. Inými slovami, keby Belgičania, (alebo Európania) boli lepšie informovaní, alebo menej hlúpi, ich úzkosť by zmizla,“ tvrdí Destexhe. Na situáciu sa však dá pozrieť aj z inej stránky. Ak je vnímanie také, aké je, je to presne preto, že situácia je už veľmi alarmujúca.
V Belgicku je 50% prisťahovalectva v rámci mechanizmu zlučovania rodiny, čo je exponenciálny a nekonečný spôsob vďaka prijímanu utečencov, fingovaným svadbám, masovým podvodom, endogamnej povahe manželstva v tureckej alebo marockej komunite atď.
„Pokiaľ si to neuvedomíme, masová imigrácia skrze zlučovanie rodín a cez stredozemnú trasu bude pokračovať. Tieto mechanizmy zahmlievania vážnosti migrácie sa uplatňujú v celej Európe. Ak chceme kontrolovať a spomaliť imigráciu tak, ako si to želá väčšina obyvateľov Európy, je nutné, aby sme poznali závažnosť situácie a jej dôsledky prostredníctvom čestného prezentovania štatistík,“ končí úvahu belgický senátor Alain Destexhe.
Katarína Hanzlíková