Otčenáš ako vianočnú modlitbu prezentuje regensburský diecézny biskup do centra svojich homílií.
„Čo sme v tomto Advente prežili, dalo by sa v našej sekularizovanej spoločnosti sotva považovať za možné. Až po bulvárne plátky sa diskutuje o ústrednej modlitbe kresťanstva a zmysle jeho slov. Iba to už je dobrá správa! Otčenáš ako vianočná modlitba? Iste, anjeli spievajú „Gloria in excelsis Deo“, pastieri sa klaňajú, mudrci z Východu prinášajú dary. Prosbu učeníkov, aby ich naučil modliť, Ježiš splní až ako dospelý v rámci Horskej kázne: Keď sa modlíte, hovorte: „Otče náš, ktorý si na nebesiach …“
… jeden z nás
Napriek tomu: Bez Vianoc nijaký Otčenáš! Vianočné posolstvo znie: Večný Syn Otca sa stáva človekom, jedným z nás. On vchádza do histórie a zdieľa náš ľudský osud. Tak nás berie a vťahuje do svojho vzťahu s Bohom. Obnovuje nás ako Božie deti. V ňom sme synmi a dcérami Boha a navzájom sme bratia a sestry. Súrodenectvo ľudskej rodiny sa nedosiahne odstránením otcov, ale predovšetkým spoločným vzťahom k nebeskému Otcovi. V jeho rukách sme chránení a v bezpečí.
Modliaci sa ľudia
Otčenáš nepotrebuje nijaký nový preklad. Potrebuje ľudí, ktorí sa modlia, deti, mládež, ženy a mužov, ktorí sa pri jasličkách nanovo cítia ako Božie deti a denne nanovo z tohto vzťahu žijú. Tak darujeme sebe a ľuďom v našej blízkosti celkom povedľa vo vlastnom zmysle slova radostné a požehnané Vianočné sviatky.