Môj profil 
Predplatné
“EÚ prechádza takými radikálnymi krízami, akými nikdy predtým neprechádzala. Vždy bola v nejakom type krízy, ale teraz tu máme absolútne fundamentálne krízy – geopolitickú krízu, finančnú, krízu eurozóny, migračnú krízu, xenofóbnu, všetky naraz,” upozornil Bátora.
EÚ považuje za spoločenstvo priateľských mierových krajín, ktoré tu medzi sebou spoluexistujú niekoľko desaťročí a ktoré je zároveň najcivilizovanejším spoločenstvom sveta. Vzhľadom na krízy, ktorými prechádza by sa ponúkala otázka, či by sa nemalo opäť nastoliť otvorenie zmlúv na 60. výročie Rímskych zmlúv.
“Niektorí s touto ideou prichádzajú, že by súčasnú situáciu bolo potrebné riešiť novou zmluvou. Prakticky sa však obávam, že to nie je zrealizovateľné a nebolo by to pre EÚ ani dobré najmä vzhľadom na to, v akých krízach sa nachádza. Otváranie zmlúv je mimoriadne komplikovaný proces,” zdôraznil Bátora.
Pripomenul, že trvalo osem rokov, kým súčasnú Lisabonskú zmluvu z roku 2009 vyrokovali a uzavreli napriek tomu, že v tom čase existovali rôzne prepracované návrhy. Lisabonskej zmluve predchádzala Zmluva o Ústave pre Európu, ktorú odmietlo Francúzsko a Holandsko. “Navyše to bolo v období, ktoré predchádzalo všetkým krízam, ktoré momentálne máme, to bolo dobré obdobie ekonomického rastu, mieru, pokoja a vtedy sa relatívne dalo riešiť tieto inštitucionálne otázky s pokojom, napriek tomu dochádzalo k veľkým napätiam a konfliktom okolo ústavnej zmluvy, čiže ak by teraz došlo k otvoreniu zmlúv v súčasnej situácii tak sa obávam, že by sme ich už asi neuzavreli,” konštatoval Bátora.
Uzavretie zmlúv vyžaduje súhlas všetkých členských krajín a tam by podľa neho dochádzalo k mimoriadne komplikovaným procesom, EÚ by nakoniec bola bez pravidiel. Domnieva sa, že oveľa schodnejšie je pracovať so zmluvným základom, ktorý je k dispozícii. Pripúšťa, že je všeobecný a v mnohom nedokonalý, ale zároveň poskytuje priestor na flexibilné úpravy. Podľa neho je potrebné “plieť to, čo v rámci EÚ nefunguje” a snažiť sa o vytváranie nových štruktúr v rámci už tej etablovanej.
“Samozrejme, máte rôzne možnosti, ale tak zoberme si príklad, povedzme krízu eurozóny. Eurozóna je nedokonalý konštrukt, pretože ide o súbor krajín, ktoré majú spoločnú menu, ale nemajú v zásade spoločnú daňovú politiku, sociálnu, centrálnu banku, nemajú spoločné vládne inštitúcie, z tohto hľadiska je to jednoducho nedokonalý systém,” povedal s tým, že doteraz neexistovali systémy, ktoré mali spoločnú menu bez toho, aby mali všetky tieto spoločné aspekty.
“Jednou z možností je uvažovanie nad praktickým prehĺbením integrácie medzi krajinami, ktoré sú v eurozóne, teda vytvorenie kvázi federácie v eurozóne, to je jedna z možných vývojových tendencií, aby sa dokázalo zachrániť eurozónu,” uzavrel.
