Kyjev 11. októbra 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Sergei Chuzavkov)
Poslancovi ukrajinskej Verchovnej rady a donedávna i šéfovi teroristickej organizácie Pravý sektor Dmitrijovi Jarošovi nestačí to waterloo, ktoré ukrajinská armáda utrpela v donbaskom boji proti občanom vlastného štátu pri Ilovajsku a v Debaľceve. Opäť sníva svoj sen o veľkej ríši, v ktorej by všade namiesto svätých obrazov visel portrét Stepana Banderu.
Dmitrij Jaroš túži, aby ukrajinská armáda obsadila mestá v Rusku – Krasnodar, Rostov na Done a Voronež, a to potom, čo – zrejme v rámci „plnenia minských dohôd“ – rozbije Luhanskú a Doneckú ľudovú republiku.
Vo svojom blogu poslanec Jaroš občanom Ukrajiny sľubuje: „Bratia tankisti ešte povedia svoje posledné slovo v histórii rusko-ukrajinskej vojny… Ešte naše tanky prejdú po Donecku a Luhansku – a potom – Boh dá – splnia svoju národnú povinnosť v Krasnodare, Rostove na Done a Voroneži,“ napísal Jaroš. „My, ukrajinskí vojaci, sme zatiaľ nevíťazili nie preto, že sme slabí, ale preto, že naši politici, žiaľ, sú viac biznismeni ako štátni činitelia,“ posťažoval sa Jaroš.
Jaroš svojimi slovami len potvrdil u nás málo známy fakt, že banderovci na Ukrajine si robia územné nároky nielen na časti územia Poľska a Slovenska, ale aj na veľké časti územia Ruskej federácie a želali by si, aby ich Ukrajina siahala až po Kaukaz. Politika, ktorú uskutočňujú, však v skutočnosti môže mať za následok, že Ukrajina, pred majdanom štát s druhou najväčšou rozlohou v Európe – po Ruskej federácii – sa z pôvodných 25 oblastí scvrkne na tri, a možno i úplne zanikne, pretože bude musieť byť v rámci denacifikácie úplne zlikvidovaná.
Pred niekoľkými dňami Vyšetrovací výbor Ruska začal trestné stíhanie terajších i bývalých vodcov Pravého sektoru – Dmitrija Jaroša, Andreja Tarasenka, Andreja Stempického, Valerija Voronova, Arťoma Skoropadského i ďalších osôb, a to na základe zhromaždených dôkazov, ktoré hovoria o „činnosti extrémistickej skupiny“: „Je ustanovené, že Pravý sektor založený v roku 2013 Dmitrijom Jarošom, si za základ zobral názory radikálneho ukrajinského nacionalizmu, zdôraznenej rusofóbie a fašizmu, pričom cieľom organizácie sa stal „ozbrojený odpor voči moskovskej agresii“, a v skutočnosti – ospravedlnenie použitia násilia z politických, rasových, národnostných a religióznych dôvodov.“
Po majdane Jaroš, ktorý si myslel, že už je „kráľom Dnepra i Karpát“, spokojne vyhlasoval, že si uvedomuje, že to, čo on a jeho ľudia robia, sú trestné činy, ale že on vie, že nebudú za ne potrestaní. To si svojho času myslela aj partia eurointegrátorov okolo pána Adolfa.
Vladimír Mohorita