Môj profil 
Predplatné
Michaľčišin tieto úlohy uverejnil v rámci „zoznamu úloh ukrajinských nacionalistov na rok 2018“: „Pripravenosť zastaviť hypotetickú „Poľskú jar“ vo Ľvove, alebo „Maďarskú jar“ v Užhorode metódami a spôsobmi, ktorými bola zastavená „Ruská jar“ v Charkove,“ napísal Michaľčišin. V roku 2014 banderovci v Charkove vraždili ruských vodcov pokojného miestneho odporu voči krvavému štátnemu prevratu v Kyjeve, ktorý podporili USA, EÚ i politici s občianstvom SR typu Andrej Kiska.
Michaľčišin vyzýva „propagovať totálne zničenie kremeľských príšer a upírov, miestnych zradcov a príslušníkov piatej kolóny, ich dobrovoľných pomocníkov a napomáhačov – namiesto „zmierenia sa“ s nepriateľmi Vlasti a nepriateľmi ukrajinského národa“.
Banderovec Michaľčišin neuvádza, že skutočnými upírmi na Ukrajine sú banderovci a ich západní napomáhači, financovatelia a inšpirátori, ktorí časť spoluobčanov, tak ako počas druhej svetovej vojny, vyvraždili, časť dokaličili, časť vyhnali a zvyšok zotročili a zbedačili.
Michaľčišin, aktivista z Ťahnybokovej strany Svoboda, ktorá bola jedným z hlavných motorov krvavého štátneho prevratu na Ukrajine pod názvom euromajdan, vytiahol z rukáva aj novú kartu a povedal, že projekt integrácie do EÚ je nemenšia hrozba ukrajinskej samostatnosti. Michaľčišin sa zrazu zobudil z ukrajinského európskeho sna, v mene ktorého on a jeho spolumajdanisti pochovali časť spoluobčanov i Ukrajinu ako štát a po funuse vyzval „realisticky ohodnotiť epochu geopolitického, ideového, kultúrneho a technologického dominovania Západu a nestavať sa do radu na lístok pre pasažierov tretej triedy na Titanic, ktorý sa už zrazil s ľadovcom“. Michaľčišin hovorí, že je nevyhnutné „povedať, že zničenie zvyškov suverenity a sociálneho štátu maskujúce sa za takzvané reformy v podobe ustanovenia kontúry vonkajšej nadvlády zo strany štátov Západu je hrozbou pre národnú bezpečnosť rovnako nebezpečnou ako ruská hrozba“.
V roku 2007 vtedy 25-ročný Michaľčišin obhájil kandidátsku dizertáciu pod názvom „Transformácia politického hnutia na masovú politickú stranu nového typu na príklade NSDAP a PNF“. V roku 2010 opäť demonštroval svoj príklon k nacistickým ideám, keď uverejnil publicistický zborník „Vatra. Verzia 1.0“, ktorý zahŕňa články samotného Michaľčišina, „abecedu nacionál-socialistu“ Goebbelsa, program NSDAP, články Ernsta Röhma, Alfreda Rosenberga a podobne. V roku 2010 skončil Michaľčišin so svojimi neonacistickými názormi tretí vo voľbách za primátora Ľvova. V roku 2012 sa stal poslancom ukrajinského parlamentu za Svobodu. 13. januára 2011 pri pamätníku Banderovi vo Ľvove Michaľčišin predpovedal občiansku vojnu, ktorú on a jemu podobní na Ukrajine rozpútajú: „Myslím si, že my budeme mať ešte raz takéto stretnutie – teraz sme vo Ľvove, urobíme také stretnutie v Kyjeve a zdá sa mi, že raz nastane deň, keď takéto stretnutie urobíme v uliciach Donecka! Naša banderovská armáda prejde Dneper, prejde Doneck a vyhodí tú bandu s modrými zadkami, ktorá dnes uchvátila moc, z Ukrajiny!“ 29. apríla 2013, pol roka pred štartom krvavého euromajdanu, bol Jurij Michaľčišin pri príležitosti 70-teho výročia vytvorenia divízie SS-Haličina, ktorá bojovala na strane hitlerovských nacistov, vyznamenaný jubilejnou medailou „SS-Haličina“.
Nastane raz čas, keď banderovci pochopia, že hlavný problém katastrofy Ukrajiny treba hľadať v domácej kuchyni, v heslách typu „Bandera príde – poriadok urobí!“, „Rusov na nože!“, „Rusov na šibenicu!“ a „Ďakujem Ti, Bože, že nie som Rus!“? Nevedno. Logika histórie však hovorí, že nastane raz čas, keď sa bude konať nový Norimberský proces, na ktorom budú spravodlivo potrestaní nielen západní kolonizátori, ale aj ich piata kolóna medzi Slovanmi na čele s banderovcami, ustašmi a im podobnými ľuďmi bez svedomia i kompasu s rukami po lakeť od krvi svojich rodákov.
Vladimír Mohorita
.JPG)
