Tolentíno 13. septembra 2016 (HSP/Foto:wikipedia)

Do nádherného pútnického talianskeho mesta Tolentíno putovali Slováci. Očarila ich história a krása mesta. Ich hlavným dôvodom bol svätý Mikuláš Tolentísky, ktorý je zároveň aj veľký svätcom augustiniánskej rehole na celom svete

Milujúci a odvážny svätec z Bari

Keďže jeho rodičia nemohli mať deti rozhodli sa vykonať si púť k hrobu sv. Mikuláša z Bari. Po čase ich pán požehnal a obdaril ich synom. Sv. Mikuláš Tolentínsky už od ranného detstva rád sa modlil a navštevoval kostol. Ako nám povedal augustiniánsky kňaz Milan Hermanovský: “Jedna z legiend hovorí, že keď mal šesť rokov pri svätej omši videl, ako kňaz pri premenení počas omše drží dieťa v dlani a pýtal sa ľudí v kostole prečo také pekné dieťa drží v rukách, ale okrem malého Mikuláša, nik dieťa nevidel.” Keďže Mikuláš bol živé dieťa rodičia ho poslali, ako 7-ročného na výchovu do kláštora augustiniánov, kde dostal duchovnú a neskôr aj intelektuálnu formáciu. Ako vstúpil 12-ročný Mikuláš k augustiniánom a ako 25-ročný bol vysvätený za kňaza Sv. Mikuláš z Tolentina je zobrazený s hviezdou na hrudi. On je prvým veľkým ovocím svätosti augustiniánskej rodiny. Viedol prísny rehoľný život, ustavičná modlitba, dobrovoľné pokánie, dokonalý spoločný život, to všetko spojené jemnosťou lásky. Nežný ku každému, úprimný a hlboký súcit k ľuďom v materiálnej a duchovnej biede. Práve kvôli týmto charakteristickým črtám jeho svätosti, pre ktoré dostal od Boha dar robiť zázraky počas života a hlavne po smrti v celom svete. Počas svojho života vykonal oficiálne uznaných 301 zázrakov. Po stáročia ho vzývajú pre jeho účinný príhovor pred Bohom. Odvážna a krehká postava, usmievavá súcitná tvár a pokojný a mäkký pohľad tak ho predstavujú maľby, ktoré vznikli krátko po jeho smrti a sú v kaplnke jeho hrobu v Tolentíne. Zobrazujú osobnosť sv. Mikuláša a umožňujú prijať ho ako brata, ktorý povzbudzuje, pohýňa a pomáha nasledovať jeho životnú cestu.

Bazilika je pýchou Talianska

Jednou z veľmi pekných momentov bola aj svätá omša priamo v Bazilike sv. Mikuláša z Tolentína. Je súčasťou augustiniánskeho kláštora na hore v meste Tolentíno. V bazilike sa nachádza viacero kaplniek. Kaplnka sv. Ramena, kaplnka sv. Anny, Svätého ramena, kaplnka Panny Márie, kaplnka sv. Tomáša, kaplnka Panny ustavičnej pomoci, kaplnka av. Rity, kaplnka Našej Madonny zázrakov. Kaplnka sv. Mikuláša je gotická kaplnka, ktorá sa otvára do kláštora. Steny a strop sú pokryté maľbami zo 14. storočia. Zobrazujú výjavy zo života sv. Mikuláša Tolentinského a epizódy z Kristovho života. V nej sú zobrazení aj štyria evanjelisti. Oltár je z 15. storočia pri ktorom je kamenná socha svätca. Hrob svätého Mikuláša je  v krypte.

Silné momenty z púte

Pútnici navštívili aj augustiniánsky kláštor, kde svätý Mikuláš dlho pôsobil. Svoje pocity nám prezradila aj Eva Bergedyová: “Bazilika sv. Mikuláša je prenádherná. Nič krajšie som v živote nevidela. Mám naozaj hlboký duchovný zážitok z tejto púte. Nie iba ja, ale aj môj manžel a deti.”  V kláštore je veľké múzeum, kde okrem iného sú zachované aj  rúcha sv. Mikuláša, kalichy, kríže, obrazy, ktoré patrili sv. Mikulášovi, či betlehem. Svoje pocity nám prezradila aj mladá pútnička Monika Hravanová. “Je to očarujúce a krásne dívať na tieto nádherné maľby a zároveň sa modliť pri nohách tohto svätca. Pre mňa osobne je to neopísateľný zážitok.” Vyprosiť si prišla aj mladá rodina Lukáčových. “Sme radi, že môžeme byť pri hrobe tohto svätca. Sme tu prvýkrát a naše pocity je ťažko vôbec vyjadriť. Máme možnosť vidieť, kde žili a boli pochovaní svätci našej augustiniánskej rodiny,” dodala Mária Lukáčová.

Sv. Klára z  Montefalca

Ďalšou veľkou postavou, ktorá osvietila svojou spirituálnou skúsenosťou začiatky augustiniánskej histórie, je svätá Klára od kríža z Montefalca (1268 – 1308). Zvláštna a fascinujúca historická skúsenosť. Už v 6 rokoch prejavila mimoriadnu ľudskú a duchovnú vyspelosť.

Ako veľmi mladá zasvätila svoj život Bohu. Jej staršia sestra Jana sa stala predstavenou združenia zbožných panien, ktoré žili v pustovníckom spoločenstve podľa pravidiel františkánskych terciárok. Voči sebe bola mimoriadne prísna. Ak porušila mlčanlivosť, ako pokánie si zvolila sto Otčenášov pri, ktorých stála bosá na snehu. S mimoriadnou úctou denne rozjímala o Ježišovom umučení a sestry povzbudzovala k vďačnosti Kristovi za jeho výkupnou obeť.

Mimoriadne ctnostná Klára bola spolusestrami veľmi obľúbená aj, keď ich svojou horlivosťou a snahou vyhýbať sa hriechom občas zahambovala. Svätá Klára svoj život upriamovala chudobným a chorým. Pre mnohých ľudí bola aj radkyňou. Po jedenástich rokoch jej mimoriadneho života, naplnené modlitbou a obetou zomrela 17. augusta 1308 v povesti svätosti. Po jej smrti došlo k mimoriadnym udalostiam. Na žiadosť rehoľných sestier lekári vybrali jej srdce z tela so stigmami. Išlo o nástroje Kristovho umučenia, tŕňovú korunu, kríž, kopiju a stĺp bičovania. Za svätú bola vyhlásená  v roku 1881 pápežom Levom XIII.

Svojou púť ukončili v deň odchodu z Talianska slávnostnou svätou omšou s talianskými pútnikmi v Dome sestier augustiniánok v Porto Recanato.

Janka Pavelová