Môj profil 
Predplatné
Japonskí astrofyzici, ktorí sledovali pohyb plynu v strednej časti Mliečnej dráhy, zistili, že sa mraky plynu točia okolo objektu, ktorého hmotnosť je 10-tisíckrát väčšia ako hmotnosť Slnka, ale samotný objekt nevideli. Vedci predpokladajú, že uprostred pohybu oblakov sa nachádza neobvyklá čierna diera patriaca do tzv. medzitriedy.
Je známych mnoho malých čiernych dier s hmotnosťou menšou ako 100 hmotností Slnka. Najväčšie z nich – 62 solárnych hmôt – vznikli spojením dvoch čiernych dier v gravitačnej vlnovej udalosti GW150914, pri ktorej registrácii 14. septembra 2015 prvýkrát experimentálnou cestou objavili gravitačné vlny. Za tento objav v roku 2017 udelili Nobelovu cenu za fyziku.
Sú tiež dobre známe supermasívne čierne diery, ktoré živia galaxie a sú spravidla umiestnené v ich strede. Ich veľkosť začína približne od 100 tisíc solárnych hmôt, ale môže byť výrazne väčšia – natoľko, že nie je možné odhadnúť ich hmotnosť pomocou súčasných metód.
Pokiaľ ide o medzitriedu čiernych dier priemernej hmotnosti – od 1 000 do 100 000 solárnych hmôt – ich existenciu spochybňuje mnoho vedcov, pretože doteraz nebol získaný žiadny spoľahlivý dôkaz.
Pretože čierne diery nevyžarujú žiadne detekovateľné žiarenie, musia byť vedci pri hľadaní kreatívni. Namiesto toho, aby hľadali čierne diery, hľadajú účinky, ktoré by čierne diery mohli mať na iné objekty v blízkom priestore.
Objekt objavený japonskými vedcami je už piatym kandidátom na stredne veľké čierne diery umiestnené v galaktickom centre. Pre vysvetlenie dynamiky oblakov plynu obklopujúcich záhadný objekt je najvhodnejší model pokojnej stredne veľkej čierne diery, ktorá sa aktívne neživí, a preto nevydáva žiadne žiarenie.
Na skúmanie takých objektov vedci predtým používali metódu monitorovania plynu s cieľom určenia horizontu udalostí – sférickej oblasti priestoru okolo čiernej diery, za ktorú nemôže svetlo prejsť. Teraz použili túto metódu na vysokorýchlostný oblak plynu, ktorý je predmetom tohto skúmania.
Oblak HCN–0,085-0,094 sa skladá z troch malých zhlukov, z ktorých jeden sa otáča okolo stredu, ale nezväčšuje sa jeho veľkosť.
“Jeden z troch zhlukov má prstencovú štruktúru s veľmi strmým gradientom rýchlosti,” uvádza tlačová správa slová vedúceho výskumu, astrofyzika Shunya Takekawa z Národného astronomického observatória Japonska. Táto kinematická štruktúra predpokladá pohyb po obežnej dráhe okolo bodového objektu s hmotnosťou asi 100 tisíc solárnych hmôt. Absencia hviezdnych analógov svedčí o tom, že bodový objekt môže byť stacionárna čierna diera.
Výsledky výskumu ukazujú, že prúdy vírivých plynov v strednej časti Mliečnej dráhy možno použiť na hľadanie kandidátov na stredne veľké čierne diery, hoci žiadny z týchto objektov nebol doteraz potvrdený. Ďalšou metódou je sledovanie trajektórií hviezd vypúšťaných zo stredu galaxie do medzigalaktického priestoru a pohybujúcich sa obrovskou rýchlosťou. S najväčšou pravdepodobnosťou podnet k takému pohybu dáva hviezde nejaká čierna diera.
Autori sa domnievajú, že ak vyvinú metódy spoľahlivej detekcie čiernych dier strednej hmoty, nebude ich v srdci našej galaxie tak málo.
.JPG)
.jpg)
