Môj profil 
Predplatné
Bratislava 2. júla (TASR) – Aby sa na Slovensku mohol finančne udržať zdravotnícky systém, je podľa Asociácie súkromných lekárov (ASL) SR potrebné vychovať novú generáciu všeobecných lekárov s rozšírenými kompetenciami a finančným zázemím. Prezident ASL Ladislav Pásztor na dnešnom tlačovom brífingu uviedol, že táto komplexná zmena súvisí s naliehavou potrebou zaradiť do siete všeobecných lekárov v priebehu nasledujúcich troch až štyroch rokov 700 nových všeobecných lekárov.
Pásztor upozornil, že v súčasnosti je viac ako tretina všeobecných lekárov starších ako 70 rokov. "Kvalita zdravotnej starostlivosti tak logicky klesá, no vzniká aj ďalší problém, prestarnutých lekárov nemá kto nahradiť," uviedol Pásztor. Dodal, že systém v súčasnosti potrebuje dostať nových všeobecných lekárov na miesta, kde hrozí, že po odchode starého lekára ho nebude mať kto nahradiť a tiež na miesta, ktoré pre začínajúcich lekárov nie sú atraktívne. Potreba zabezpečiť dostatok všeobecných lekárov vychádza podľa Pásztora aj z faktu starnutia populácie a nárastu chronických chorôb, ako je hypertenzia či cukrovka. "Špecializovaná ambulantná starostlivosť to nemôže zvládnuť," zdôraznil Pásztor.
"V súvislosti s touto priamou potrebou prichádza aj čas na komplexnú zmenu postavenia všeobecného lekára v systéme, a to rozšírením jeho kompetencií i garanciou dostatočného finančného ohodnotenia," uviedol Pásztor.
Rozšírenie kompetencií súvisí podľa Pásztora s tým, aby všeobecný lekár zvládol nárast chronických chorôb, chorôb pohybového aparátu, ale tiež duševných a nervových chorôb. Garanciou finančného ohodnotenia má byť možnosť zárobku atestovaného všeobecného lekára minimálne na úrovni atestovaného lekára v ústavnej starostlivosti. "Ak mladým lekárom povieme, že po skončení trojročnej špecializovanej prípravy budú zarábať 1700 eur, tak máme šancu, že to bude pre nich zaujímavé," povedal Pásztor.
Podľa Pásztora by sa mala vyriešiť aj samotná otázka špecializačnej prípravy. Na rozdiel od lekára v nemocnici nemá budúci všeobecný lekár príjem, ani zabezpečené odvody. Pásztor preto navrhuje vytvorenie rezidenčného systému, ktorý by sa mohol riadiť napríklad českým modelom, kde budúci všeobecný lekár pracuje pod dozorom lekára s atestáciou všeobecného lekára, ktorému štát prispieva sumou 27.000 českých korún mesačne. "Z nich platí budúcemu všeobecnému lekárovi minimálnu mzdu a tiež zabezpečuje potrebné školenia," spresnil Pásztor.
Upozornil, že súčasťou komplexnej zmeny je nastavenie možnosti získať prax prostredníctvom bankových úverov s garanciami štátu či zdravotnej poisťovne. Pásztor zdôraznil aj potrebnú zmenu v správaní sa obcí, samospráv a VÚC. "Možno je ľahšie dotovať folklórne slávnosti alebo futbalový klub, no samosprávy musia mať záujem, aby v danej spádovej oblasti bola zabezpečená prax všeobecného lekára," povedal Pásztor a dodal, že samosprávy by svoju "dobrú vôľu" mali prejaviť aj odpustením, či výrazným znížením nájmu za ambulanciu všeobecného lekára. To sa podľa neho v súčasnosti niekde deje, niekde je, naopak, postup samosprávy opačný.
Komplexné riešenie zabezpečenia zdravotníckej starostlivosti všeobecných lekárov si podľa Pásztora vyžaduje tiež vytvorenie pevnej siete týchto lekárov, ktorá by zabezpečila geografickú, časovú i finančnú dostupnosť lekára. "Ide nám o to, aby v okruhu 15 kilometrov bol doktor dostupný, aby neboli čiastkové ambulancie," dodal prezident ASL SR.
UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam.
.JPG)
