Môj profil 
Predplatné
Občania, ktorých kandidatúru súd zamietol, sa môžu proti jeho rozhodnutiu do 7. mája odvolať, uviedol dnes podľa agentúry Reuters hovorca súdu.
Kandidatúru uchádzačov o najvyššiu funkciu muselo podporiť najmenej 35 z 220 poslancov sýrskeho parlamentu. Okrem tejto podmienky všetci kandidáti na úrad prezidenta museli dokázať, že v posledných desiatich rokoch trvalo žili v Sýrii, čo z boja o najvyššiu funkciu vylučuje všetkých odporcov asadovského režimu v exile.
Júnové prezidentské voľby sa budú konať v podmienkach už viac ako tri roky trvajúcej krvavej občianskej vojny. V tomto kontexte sýrska opozícia a Washington označili usporiadanie hlasovania za frašku. OSN a Liga arabských štátov upozornili, že voľby budú veľkou prekážkou mierových snáh.
Sýrska vláda zatiaľ nespresnila svoj plán, podľa ktorého sa budú konať voľby. Časť územia krajiny je pritom mimo jej kontroly. Podľa francúzskeho geografa Fabricea Balanchea, vláda kontroluje asi 40 percent územia – ide o oblasti, kde žije približne 60 percent populácie a ktoré sa nachádzajú v strednej časti krajiny a na stredomorskom pobreží.
V rámci krajiny sa v súvislosti s občianskou vojnou presídlilo asi šesť miliónov ľudí a úplne ju opustilo ďalších asi 2,5 milióna, pričom časť z nich prekročila hranice ilegálne, aby sa vyhla vládnym vojskám. Predseda volebnej komisie Hišám aš-Šáar minulý týždeň pre sýrsky denník al-Watan uviedol, že Sýrčania, ktorí krajinu opustili ilegálne, nebudú môcť hlasovať.
Pôjde o prvé voľby za posledných 50 rokov, keď sa o funkciu prezidenta Sýrie bude môcť uchádzať viacero kandidátov. Ústava z roku 2012 tiež vypustila ustanovenie, podľa ktorej musel byť prezident členom vládnej strany Baas.
Bašár Asad stojí na čele krajiny od roku 2000, keď zomrel jeho otec Háfiz, ktorý bol prezidentom skoro 30 rokov. Sýrska opozícia i západné štáty požadujú, aby sa v záujme ukončenia občianskej vojny Bašár Asad vzdal vlády a odovzdal moc dočasnej administratíve.
.JPG)
.jpg)
