Trenčín 26. júna (TASR) – Jedinú tému, ktorú by známy rakúsky režisér Ulrich Seidl vo svojich filmoch nezobrazil, je zneužívanie detí. Na ostatné spoločenské tabu nemá hranice. Seidl to povedal dnes v Trenčíne pri príležitosti preberania prestížneho ocenenia Zlatá kamera v rámci medzinárodného filmového festivalu Art Film Fest.
Seidl odmieta, že by natáčal kontroverzné filmy, ako to o ňom mnohí tvrdia. Trvá na tom, že zobrazuje témy, ktoré sú pre mnohých nepríjemné, čo vyvoláva kontroverzie. „Nezaujímam sa o škaredosť, zaujímam sa o presný pohľad. Žijeme v prikrášľovanom svete, žijeme v povrchnom svete médií, je to však niečo iné. Ak sa na tie veci pozrieme podrobne, je to škaredé. Snažím sa zobraziť ľudí takých, akí sú. Ja nerobím svet škaredým alebo zlým, ja som možno tým, kto možno prináša škaredé a zlé správy,“ povedal Seidl.
Okrem povestnej nekompromisnosti sú Seidlove filmy charakteristické aj absenciou sprievodnej hudby. „Nepoužívam filmovú hudbu tak, ako sa používa – ako emocionálny prostriedok. Hudba sa v mojich filmoch ocitá ako tóny, šumy, prirodzené zvuky filmu. Tvorí súčasť nejakého obrazu, nie je tam niečo, čo sa pridáva,“ priblížil.
Ako dodal, jeho filmy sú odrazom jeho pohľadu na svet. Verí však, že existuje mnoho ďalších ľudí, ktorí sa na svet pozerajú rovnako ako on. „Je mojou úlohou, aby film dopadol tak, aby sa ním po jeho skončení museli ľudia zaoberať. Vo svojich filmoch často zobrazujem osamelosť a ľudí, ktorí niečo hľadajú. A pokiaľ ľudia niečo hľadajú, stále majú nádej. Aj keď akokoľvek škaredý a strašný je náš svet,“ uzavrel Seidl.
Ulrich Seidl sa narodil v roku 1952 vo Viedni, k filmu sa dostal pomerne neskoro až v roku 1989. Spočiatku režíroval najmä dokumentárne filmy, za ktoré získal niekoľko ocenení na medzinárodných festivaloch, neskôr sa začal venovať hraným filmom. Jeho najznámejšími filmami sú Modelky (1999), Psie dni (2001), Import Export (2007) a najnovšia trilógia Raj: Viera, Raj: Nádej a Raj: Láska.
UPOZORNENIE:
Obrazová redakcia TASR vydáva k správe fotoreportáž.