Časť príslušníkov synody (dovedna je jej súčasťou 430 predstaviteľov biskupského zboru, kňazov a laikov) s takýmto listom vystúpilo krátko na to, ako sa Nicholas Chamberlain stal prvým anglikánskym biskupom, ktorý sa verejne pochvastal tým, že je homosexuál a „má vzťah“, oznámil The Guardian. List podporilo 38 zo 42 eparchií. The Guardian poznamenáva, že v Anglikánskej cirkvi sa zväčšuje počet klerikov, ktorí patria k „sexuálnym menšinám“, čo privádza k prehĺbeniu vnútrocirkevného rozkolu, konfliktu medzi takzvaným liberálnym a takzvaným konzervatívnym krídlom. Minulý mesiac 72 na anglikánske pomery konzervatívnych príslušníkov tejto konfesie podpísalo list biskupom, v ktorom varujú pred iniciatívami oddiaľujúcimi Anglikánsku cirkev od apoštolského učenia. Tu možno dodať, že Anglikánska cirkev bola od apoštolského učenia vzdialená už od svojho zrodu pred pár stáročiami a v poslednom období sa toto vzdiaľovanie prehlbuje raketovým tempom. Na tento trend mnohí bývalí anglikáni zareagovali prechodom k vierovyznaniam, ktoré sa neklaňajú bôžikovi zo Sodomy a Gomory, alebo aspoň nie tak okato, pričom mnohí pochopili, že je dobré začať sa intenzívnejšie zaujímať o kresťanský Východ.
O miere krízy u anglikánov svedčí aj škandalózne vyhlásenie arcibiskupa z Canterburry, ktorý je považovaný za prvého biskupa v tomto vierovyznaní, Justina Welbyho. Ten sa v roku 2014 v interview pre britské noviny The Independent priznal, že niekedy pochybuje o existovaní Boha „kvôli nespravodlivosti, ktorá existuje vo svete“… Ihneď sa ukázalo, že arcibiskup Welby síce niekedy pochybuje o existencii Boha, no zato nepochybuje o užitočnosti joggingu: „Pred pár dňami som sa počas behu modlil a prišla mi na um otázka adresovaná Najvyššiemu: „Pozri, toto všetko je dobré, no nie je načase urobiť niečo, ak si tu?“ – zdôveril sa arcibiskup z Canterburry. Justin Welby zašiel ešte ďalej a novinám The Independent prezradil, že v rozličných životných situáciách si neraz kládol otázku: „Ak Boh je, kde je?“ Pritom Welby poctivo uznal, že od neho ako od prvého biskupa Anglikánskej cirkvi sotva niekto očakáva takéto vyhlásenia. Po podobných slovách podobných arcibiskupov kráčajúcich a niekedy doslova bežiacich „s duchom doby“ si možno položiť otázku: Čo sú proti tomuto výroku vtipy o obuvníkovi, ktorý spolu so svojimi deťmi chodí bosý?
Vladimír Mohorita