Môj profil 
Predplatné
“Právna analýza hovorí, že štát má právo dávať v takejto oblasti finančné prostriedky a kapitálové prostriedky do štátnych nemocníc, čo je v súlade s tým, čo si myslíme aj my. Ale zároveň táto právna analýza hovorí, že v prípade, že sa obrátime na EK a budeme sa pýtať, či takéto právo a povinnosť štátu sú aj voči našim nemocniciam, tak s veľkou pravdepodobnosťou uspejeme v tomto návrhu,” uviedol.
Petko tiež upozornil na to, že ANS už v novembri poukazovala na nedostatok finančných zdrojov v rezorte zdravotníctva. Rozpočet na rok 2020 považuje za nedostatočný. Podľa šéfa súkromnej asociácie nemocníc bude potrebné dofinancovanie vo výške približne 150 až 200 miliónov eur. “V tomto sme my vôbec nezmenili názor a myslíme si, že to tak bude a že sa tým bude musieť nová Národná rada SR opäť zaoberať a systém bude potrebné dofinancovať. Niekoľko rokov sa ukazuje, že aj keď dochádza aj vďaka Inštitútu zdravotnej politiky k šetreniu, naprojektované sumy nevidíme reálne,” komentoval s dôvetkom, že ANS je presvedčená o tom, že rozpočet pre zdravotníctvo je nízky. Poukázal na to, že naďalej pretrváva rozdiel medzi slovenským a českým zdravotníctvom. Česko pri dvojnásobnom počte obyvateľstva dáva do systému zdravotníctva podľa slov Petka o dve miliardy eur viac.
“Niekoľko rokov dochádza k šetreniu, ale naprojektované sumy nevidíme reálne,” komentoval. Poukázal na to, že naďalej pretrváva rozdiel medzi slovenským a českým zdravotníctvom. Česko pri dvojnásobnom počte obyvateľstva dáva do systému zdravotníctva podľa slov Petka o dve miliardy eur viac.
Financie majú podľa jeho slov vplyv aj na zdravotnícky personál. “Sme presvedčení, že deficit pracovníkov bude klesať, ak štát do toho nevstúpi. Je to celoslovenský problém a musí sa riešiť celkovo,” uviedol. Doplnil, že Nemecko začiatkom roka 2020 otvorilo trh pre ukrajinských lekárov. Tí po roku absolvovania špeciálneho programu nastupujú do zdravotníckeho systému priamo ako lekári, a nie ako pomocníci.
Legislatívne chce ANS otvoriť aj otázku povinného poistenia všeobecnej zodpovednosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a nepovinnej nemajetkovej ujmy pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Podľa slov šéfa ANS totiž väčšina štátnych nemocníc poistená nie je. Zdôvodňuje to tým, že poisťovne nechcú nemocnice poistiť na nemajetkovú ujmu. Petko tvrdí, že nemocnice sú často žalované zo strany pozostalých a príbuzných, ktorí žiadajú vysoké odškodné, niekedy radovo aj vo výške niekoľkých stoviek tisíc eur. Takéto sumy podľa jeho slov môžu mať na nemocnice likvidačný dosah.
Peniaze išli prioritne do nemocníc, ktoré liečia najvážnejšie prípady
Kapitálové výdavky sa prioritne investovali do zdravotníckych zariadení, ktoré liečia najvážnejšie a ekonomicky najviac náročné prípady, teda do univerzitných a fakultných nemocníc. Uviedlo to Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR v reakcii na Asociáciu nemocníc Slovenska (ANS), ktorá zvažuje podnet na Európsku komisiu (EK) pre financovanie štátnych nemocníc.
“Zdravotníci v týchto nemocniciach ošetrujú pacientov v tých najvážnejších stavoch, a preto si práve tieto nemocnice prioritne vyžadujú investície na dobudovanie, modernizáciu a rekonštrukciu. Je dôležité si uvedomiť aj skutočnosť, že technické a prístrojové vybavenie týchto koncových nemocníc je podstatne iné a finančné nákladnejšie ako vybavenie menších regionálnych nemocníc,” uviedla hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová.
Dodala, že aj menšie nemocnice sa môžu uchádzať o finančné prostriedky – a to z európskych fondov, podľa ministerstva podstatná väčšina z nich smerovala práve do menších regionálnych nemocníc.
.jpg)
