Analýza. Jaroš sa chystá na rozpad Ukrajiny (video 18+)

Kyjev 21. apríla 2016 (HSP/rusvesna/Foto:TASR/AP)

Dmitrij Jaroš sa znova zviditeľnil v médiách. Momentálne vystúpil s vyhláseniam, že situácia na Ukrajine je zlá a všetko sa skončilo porážkou. Dokonca tvrdí, že Ukrajina sa nedožije konca roka 2016. Podľa niektorých ruských odborníkov musí vedieť o čom hovorí, pretože sám sa o likvidáciu Ukrajiny z celej svojej sily snažil.

Politicky sa Dmitrij Jaroš preslávil tým, že sa stal hlavou ultrapravých nacistov na Ukrajine – smutne známeho Pravého sektora. Práve príslušníci Pravého Sektora radikalizovali situáciu na Majdane v Kyjeve, kedy útočili na príslušníkov Berkutu, pričom sami utrpeli dosť veľké straty – mnoho z nich zahynulo rukou neznámych ostreľovačov.

Prvá oficiálna verzia hovorila o tom, že protestujúcich postrieľal Berkut. To sa neskôr ukázalo ako neudržateľné. Revolúcia však už prebehla. Nastúpila verzia o neznámych ostreľovačoch. O existencii neznámych ostreľovačov časť mainstreamu samozrejme pochybuje, vyhlasuje ich za konšpiráciu alebo ich rovno považuje za ostreľovačov verných bývalému prezidentovi Janukovičovi, či nebodaj priamo ostreľovačov z Ruska. Príslušníci konšpiračných teórii zase radi poukazujú na fakt, že tí Ruskí ostrelovači musia byť veľmi rafinovaní – bravúrne a tajne prenikli do búriaceho sa Kyjeva, kde rozstrieľali niekoľko desiatok majdanutých radikálov, pričom z nepochopiteľných príčin neodstrelili ani jedného z vodcov Majdanu (terajší ukrajinskí lídri sa zúčastňovali demonštrácii v Kyjeve). No a vrchol všetkého, po vykonaní atentátu sa neviditeľne a lišiacky vrátili do Ruska. Podarilo sa im uniknúť nielen sledovaniu ukrajinskej armády a polície, cudzích tajných služieb, ale aj americkej diplomatky Victorie Nulandovej, ktorá nosila na Majdan pečivo pre “hrdinských demonštrantov”.

Príslušníci Pravého sektora sa zúčastnili dňa 2.5.2014 v Odese útokov na manifestáciu ruskej menšiny, ktorej členovia sa nestotožňovali s kyjevským majdanom. Pri útokoch Pravého sektora, ktorého členov pri vraždení Rusov chránila aj ukrajinská polícia zahynulo 38 civilistov. Vraždenie v Odesse radikalizovalo situáciu na Ukrajine natoľko, že sa ruskojazyčné obyvateľstvo rozhodlo chrániť a začali silnieť snahy o odčlenenie sa od Ukrajiny.

Zábery z Odessy z 2. mája 2014 si môžete pozrieť tu (video 18+). Slovenská televízia ich nevysielala z ideovopolitických a humanitných dôvodov.

Podľa niektorých ruských analytikov radikalizácia pomerov na Ukrajine bola strategickým zámerom USA, ktorých cieľom bolo vyvolanie konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom, s cieľom zatiahnuť Rusko na Ukrajine do zástupnej vojny, oslabiť ho a pripraviť pôdu na odstavenie Putina a následné rozdelenie Ruska. Súčasťou tohto plánu bola časová postupnosť krokov: Majdan – radikalizácia pomerov na Ukrajine – pád Boeingu a nárast protiruských nálad – obsadenie Krymu – majdan v Rusku, pád Putina – rozparcelovanie Ruska. Tento plán nevyšiel USA tak ako si predstavovali.

Predkladaný obraz o páde Boeingu napriek mediálnej masáži svetová verejnosť neprijala a ukázalo sa, že ľudí s vymytými mozgami, naivne preberajúcich informácie nie je v spoločnosti až toľko, ako si mnohí politickí lídri mysleli. Takisto Krym sa nestal miestom novej americkej námornej základne, ale stal sa súčasťou Ruska. Bravúrne naplánovaná akcia a jej načasovanie svedčili o taktickom potenciáli ruských lídrov (akcia musela byť pripravená minimálne niekoľko týždňov pred jej prevedením), USA a Bruselu ostala len možnosť sankcionovať a nariekať nad nedemokratickými a necivilizovanými postupmi. (Je možné, že za demokratický a civilizovaný postup sa považujú aktivity USA a Západu v Líbyi, Afganistane, Iraku alebo Sýrii). Majdan v Rusku sa nedarí, rovnako ako jeho rozparcelovanie.

Ale vráťme sa k Ukrajine. Vraždením v Odesse nabudení príslušníci Pravého sektora sa potom stali v lete 2014 súčasťou “karatelnych otrjadov” (trestných oddielov), ktoré odišli na východ Ukrajiny bojovať proti nenávideným príslušníkom ruskej menšiny a “regulérnym jednotkám ruskej armády”, ktorých nasadenie na východe Ukrajiny sa nikdy nepotvrdilo. Pravý Sektor financovaný magnátom Igorom Kolomojským sa však nemilo prekvapil. Opolčenci na východe Ukrajiny mali na rozdiel od civilistov v Odesse zbrane a usporiadali poľovačku na príslušníkov Pravého Sektora, ktorých vpodstate ani nebrali do zajatia.

Video z augusta 2014 s rozstrieľanými príslušníkmi pravého sektora si môžete pozrieť tu. Zábery (video 18+) takisto nevysielala slovenská televízia z ideovopolitických a humanitných dôvodov.

O činnosti Pravého Sektora sa už počas kampane v lete 2014 pozitívne vyjadrovali aj Porošenko a Jacenjuk, tí dokonca členov Pravého sektora a dobrovoľníckeho bataliónu Azov a i. (Azov a Pravý sektor sa netajili sympatiami k nacistickej ideológii) , ktorí odišli bojovať na východ proti Donecku a Luhansku viac krát vyznamenali. Porošenka poctil na jeseň roku 2014 pozvaním na návštevu do Bratislavy aj slovenský prezident Andrej Kiska.

Priznám sa ale, že nechápem prečo pánu prezidentovi Kiskovi Porošenko nevadil a na druhej strane voči Kotlebovi sa vyjadruje značne negativisticky. Dospel som teda k logickému názoru, že pravdepodobne existujú dobrí a zlí neonacisti a to že nechápem, ktorí sú ktorí je len vďaka mojej nedostatočnej erudovanosti. Na základe akých kritérií sa delia neonacisti na dobrých a zlých teda netuším, budem sa pri riešení tejto problematiky musieť asi vždy pýtať hovorcu bratislavského prezidentského paláca.

Tu si môžete pozrieť nacistickú symboliku práporu Azov, neonacistický emblém Čierne slnko a znak Waffen SS divízie Das Reich. Zrkadlovo obrátený vlčí hák na symbole Azovu interpretujú sympatizanti Azova ako písmena I (Inteligencia) a N (Národ – Nacija).

Európa aj slovenskí politici toto tvrdenie samozrejme akceptujú.

Počas kampane na východe Ukrajiny mali oddiely Pravého sektora často pri vedení bojových operácii autonómne postavenie a nepodliehali veleniu armády. Medzi príslušníkmi ukrajinskej armády a Pravým sektorom vznikalo napätie a bežnou súčasťou bolo aj ostreľovanie si pozícii navzájom. Príslušníci armády dokonca obviňovali členov Pravého sektoru z banditizmu a zbabelosti, tvrdili že Pravý sektor nedokáže priamo bojovať, len ostreľovať s mínometov. Počiatočný zápal Pravého sektoru (ktorý zistil že iné je bojovať proti ozbrojenému súperovi a iné vraždiť civilistov) postupne vyprchal a smrteľnú ranu bojaschopnosti Pravému sektoru uštedrila porážka pri Ilovajsku v lete roku 2014.

Dmitro Jaroš si však naďalej budoval svoju politickú reputáciu. Čoraz častejšie a hlasnejšie kritizoval kyjevský režim, pričom v bojoch na východe Ukrajiny utrpel aj zranenie. Objavili sa však hlasy, ktoré tvrdili, že z jeho strany išlo o zinscenované zranenie, ktoré malo za úlohu posilniť jeho postavenie na ukrajinskej politickej scéne. Dmitro Jaroš sa však dostatočne politicky zviditeľnil a dnes je dôležitou súčasťou ukrajinského politického života.

Dmitro Jaroš, človek, ktorý je podľa politických lídrov Donecka a Luhanska zodpovedný za smrť mnoho tisíc ľudí, dnes s horkosťou vyhlasuje, že Ukrajina skončila a možno sa podľa jeho slov Ukrajina nedožije ani roku 2016, pretože sa rozpadne do niekoľkých malých neživotaschopných pseudoštátnych útvarov. Podľa predstaviteľov Donecka a Luhanska práve činy Pravého sektora a jeho vodcov, ktorí patrili k najsilnejším prívržencom genocídy na východe Ukrajiny zapríčinili spoločne s politikou Porošenka, Jacenjuka, Avakova, podporovaných USA, odstredivé tendencie ruskojazyčného obyvateľstva a viedli k občianskej vojne na východe Ukrajiny.

Plán na rozpadnutie Ukrajiny časť ruských odborníkov dnes považuje za krok, iniciovaný zo strany USA. Američania a ich spojenci v Európe totiž vidia, že sa nedarí udržať si kontrolu nad Ukrajinou. Tá sa totiž stáva čiernou dierou a požiera enormné množstvo finančných prostriedkov, ktoré sa posielajú na udržanie vpodstate zbankrotovanému štátu nad vodou. Pritom tieto finančné prostriedky vo väčšine prípadov končia v rukáchch ukrajinských oligarchov. Pre USA je frustujúce, že napriek financiám a výcviku, ktorými sa snažili posilniť ukrajinskú armádu bola výsledkom len porážka ukrajinskej armády v Debalceve v roku 2015.

Video z bojov v Debalceve z roku 2015 si môžete pozrieť tu:

Viazne privatizácia Ukrajiny, pozícia Kyjeva sa stáva čoraz horšia a hrozí výbuch občianskej nespokojnosti. Keďže mnohí príslušníci ATO (Antiteroristická operácia) na východe Ukrajiny si vylepšujú svoj žold kradnutím a predávaním zbraní a munície na čiernom trhu je zrejmé, že výbuch nespokojnosti bude mať pravdepodobne radikálnejší priebeh, ako známe udalosti na kyjevskom Majdane. Výbuch bude ešte silnejší, ak si ľudia uvedomia, že životná úroveň vojnou skúšaného Donecka a Luhanska bude čoskoro vyššia ako životná úroveň Ukrajiny, kde nikto nevraždí obyvateľstvo a nelikviduje strategické ciele s ekonomickým potenciálom.

Problémom sú aj samotné Minské protokoly, z ktorých nedodržiavania obviňujú USA a Západ Rusko. Podľa ruského analytika Pjakina Kyjev porušuje a nedodržuje všetky body minských protokolov, no v mainstreamových médiach za to obviňujú Rusko – dôkazy o priamom vstupe regulárnej ruskej armády do konfliktu na Ukrajine samozrejme neexistujú, rovnako ako neexistujú dôkazy, že Rusko “prikrmuje konflikt”.

Alebo ako hovoria cynici – keď Európa posúva Ukrajine tanky a zbrane, prečo by to nemohli robiť aj Rusi?

Áno je pravdou, že na strane separatistov bojujú dobrovoľníci z Ruska, rovnako ako na strane Ukrajiny bojujú dobrovoľníci zo Škandinávie, Poľska, USA, Turecka – všetko bývalí vojaci. Ani raz však zo strany mainstreamu neprišlo k tvrdeniu že “švédska a poľská armáda bojuje na Ukrajine”. Takisto by som rád upozornil na skutočnosť, že kosovským Albáncom sa umožnilo právo na sebaurčenie a odtrhnutie sa od Srbska, analogický postup Donecka a Luhanska sa samozrejme netoleruje. Myslím ale, že všetkým čitateľom je zrejmé – rovnakého metra pri posudzovaní udalosti sa zo strany mainstreamových médii nedočkáme.

Takže čo dodať na záver? Pravdepodobne nás v lete čaká na Ukrajine horúcejšie leto. Či v konečnom dôsledku uspeje americko-európska koncepcia rozdelenia Ukrajiny alebo sa presadí ruská koncepcia vychádzajúca z predpokladu, že z východu začne postupné zbavovanie Ukrajiny spod sféry amerického vplyvu je ešte otázne. Určite ale Rusi nebudú riešiť ukrajinskú situáciu spôsobom “oslobodenie a import slobody a financií”. To nemá pre Rusov žiaden význam. Rusi nemajú potrebu a ani dostatok zdrojov, aby mohli živiť Ukrajincov, ktorých krajina sa vďaka politike Západu a vlastných politikov ocitla na hranici bankrotu. Nech si kašu, ktorú s Ukrajinci navarili aj sami zjedia, prípadne nech im pomôžu USA a Západ – dolárov na to majú dosť. A keď nie, nech im FED natlačí……..

Pre Rusov je najdôležitejšie, že Ukrajinu oslabuje USA a Západ.

Branislav Krasnovský