Belehrad/Praha/ 14. októbra 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Darko Vojinovic)
Perspektíva plného členstva v Európskej únii je významným prvkom stabilizácie krajín západného Balkánu a tiež kľúčovým nástrojom, ktorý má EÚ k dispozícií, ak chce od týchto krajín vymáhať dodržiavanie ich zásad právneho štátu. V rozhovore pre TASR to v pondelok povedal analytik z českej Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO) Tomáš Jungwirth
Posledné tri roky prebiehajú prístupové rokovania so Srbskom. “Doteraz sa podarilo predbežne uzavrieť dve z 34 prístupových kapitol, ďalších 17 je aktuálne otvorených,” objasnil Jungwirth.
Príklady Slovinska a Chorvátska podľa neho ukazujú, že určite nejde o nedosiahnuteľnú métu, a predpokladá, že v prípade splnenia všetkých vecných záležitostí nebude vstup ďalších západobalkánskych krajín blokovaný.
“Veľa napovie rozhodnutie v tomto týždni o začatí prístupových rozhovorov so Severným Macedónskom a Albánskom. V prípade Srbska to je však nemysliteľné bez prelomu vo vzájomných vzťahoch s Kosovom. Dialóg sprostredkovaný Európskou úniou sa v posledných rokoch prakticky zrútil a je úplne nevyhnutné ho obnoviť,” skonštatoval analytik.
Výmena politických predstaviteľov Kosova podľa neho obnoveniu dialógu s Belehradom dáva nádej. V tejto súvislosti dodal, že nový premiér Albin Kurti by “v každom prípade mal zrušiť stopercentné clo uvalené na srbský tovar jeho predchodcom, inak sa celý proces nikam nepohne”. V predčasných parlamentných voľbách v Kosove zvíťazili opozičné strany Sebaurčenie (Vetëvendosje) a Demokratická liga Kosova (LDK), ktoré tak ukončili doterajšiu nadvládu Demokratickej strany Kosova (PDK) podporujúcej prezidenta Hashima Thaciho.
Nezávislosť Kosova uznáva 116 krajín sveta vrátane 23 z 28 členských štátov Európskej únie. Nezávislosť Kosova však odmietajú uznať mnohé krajiny vrátane Slovenska.