Môj profil 
Predplatné
Spotrebiteľské ceny v januári tohto roka medziročne vzrástli o 2,2 %. “Najväčší vplyv na rast cien má v súčasnosti výrazný rast miezd v ekonomike. Prehrievanie trhu práce tlačí nahor mzdy a tie ceny služieb, ktoré budú aj v roku 2019 hlavným motorom inflačného vývoja,” očakáva rezort financií. Vplyv zavedenia odvodu z reťazcov na rast cien bol podľa MF SR minimálny.
“Do celkovej inflácie na úrovni 2,2 % prispel odvod z reťazcov len približne 0,1 percentuálneho bodu,” tvrdí ministerstvo.
Podľa analytikov Národnej banky Slovenska (NBS) zrýchlenie inflácie v januári tohto roka bolo spôsobené najmä rastom cien elektrickej energie a tepla pre domácnosti.
“V raste regulovaných cien energií sa prejavil rast cien energetických komodít na európskych trhoch. Nebyť poklesu cien regulovaných taríf, vyplývajúcich z rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví v závere vlaňajška, rast cien elektriny pre domácnosti mohol byť ešte väčší,” konštatujú analytici NBS.
Podľa rezortu financií by však mali ceny energií po počiatočnom miernom náraste začať postupne klesať. Dôvodom je vývoj cien energetických komodít na svetových trhoch. “Ceny pohonných látok klesajú už tretí mesiac po sebe, reagujú na pokles ceny ropy. Medzimesačne sa znížili o 1,6 % a medziročný pokles sa prehĺbil na 3,7 %. Ceny obchodovateľných tovarov vzrastú zrkadlovo s cenovým vývojom v zahraničí,” očakáva MF SR.
O rast spotrebiteľských cien sa v úvode roka postarali aj drahšie potraviny. Rástli najmä ceny základných potravín ako chleba, pekárenských výrobkov, olejov a tukov. “Dynamický rast cien v januári zaznamenali najmä ceny ovocia a zeleniny, ceny pečiva a obilnín. Napriek relatívne silnému rastu cien ovocia v úvode roka bola ich cena v medziročnom porovnaní stále približne o 8 % nižšia. Naopak, ceny pečiva a obilnín zaznamenali aj v medziročnom porovnaní dynamický rast blížiaci sa k 7 %, ešte rýchlejšie však rástli ceny zeleniny, a to približne o 10 %,” vyčíslil analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia Ľubomír Koršňák.
Inflácia by sa podľa Koršňáka v nasledujúcich mesiacoch mala pohybovať v pásme okolo 2,1 % až 2,5 %. “V druhej polovici roka by sa jej dynamika mohla začať opäť postupne, avšak len dočasne, zrýchľovať smerom k 3 %, a to pod vplyvom priaznivejšieho bázického efektu pri cenách potravín i pohonných hmôt,” očakáva Koršňák. Naopak tlak z dopytovej inflácie by sa mal podľa neho stabilizovať a na prelome rokov postupne aj začať zmierňovať, a to pod vplyvom slabnúceho ekonomického rastu. “Nižšie dopytové tlaky by sa mali na inflácii naplno prejaviť v roku 2020, kedy očakávame jej návrat tesne pod úroveň 2 %,” dodal Koršňák.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
