Aký bude trest za zákerný zločin na dne Baltu? Rusi vôbec nemusia prestrihávať podmorské káble – karma má rôzne podoby

Bratislava 2. októbra 2022 (HSP/Foto:TASR/AP-Swedish Coast Guard)

Orientálne filozofie hovoria o karme, Západ používa výrazy ako akcia a reakcia, príčina a následok. Odporný teroristický zločin, ktorý môže ohroziť prosperitu celého európskeho kontinentu, bude mať nevyhnutne následky aj pre jeho páchateľa

Nasledujúca rádiová komunikácia sa údajne kedysi naozaj odohrala, kdesi vo vodách svetových morí. Nebolo ešte GPS, bola tma, zlé počasie, zlá viditeľnosť. Posádka veľkej vojnovej lode zbadala pred sebou svetlo, a preto vyslala správu:

„Ste v kolíznom kurze. Zmeňte kurz o 20 stupňov doľava.“

O chvíľu prišla odpoveď: „Vy zmeňte kurz o 20 stupňov vpravo.“

Kapitán krížnika nástojil: „Opakujem, zmeňte kurz o 20 stupňov doľava.“

Odpoveď bola rovnaká ako predtým: „Vy zmeňte kurz o 20 stupňov vpravo.“

Kapitán krížnika sa nahneval: „Ihneď zmeňte kurz o 20 stupňov doľava, lebo budete čeliť následkom.“

Odpoveď bola stále rovnaká: „To vy musíte zmeniť kurz o 20 stupňov vpravo.“

Rozzúrený kapitán krížnika začal vrieskať do vysielačky: „Tu je kapitán ťažkého krížnika vojnového námorníctva Spojených štátov s výtlakom desaťtisíc ton! Nech ste ktokoľvek, ak okamžite nezmeníte kurz o 20 stupňov doprava, tak uvidíte, čo ste ešte nevideli!“

Druhá strana odpovedala: „To vy uvidíte, čo ste ešte nevideli, ak okamžite nezmeníte kurz. Tu je maják.“

Situácia vo svete sa tak trochu podobá tejto starej námorníckej historke. USA ani za nič na svete nechcú pustiť Ukrajinu zo svojich geopolitických zubov, nech by Európa hoc aj zhynula a celý svet by zachvátili plamene. Rusko však nemá kam ustúpiť, Putin to povedal jasne: „Načo bude svet, ak v ňom nebude Rusko?“ A tak sa zdá, že ak sa nestane zázrak, imperiálna nadradenosť a pýcha Ríše jedného dňa nevyhnutne musí dospieť k fatálnemu stretu s útesom, ktorým je tvrdá hranica ruského sveta.

Odveta za referendá?

Američania sú hráči pokeru, budú sa snažiť mať kamenný výraz tváre až do poslednej chvíle. Keď však hra dospeje k vyvrcholeniu, aj oni budú musieť vyložiť na stôl aj tú poslednú kartu. Môžeme len hádať, či to bude žolík, eso, alebo iba guľová sedmička. Našťastie, tak ďaleko ešte nie sme, lenže to, čo teraz Rusko dalo na hrací stôl, u okolostojacich zdvíha obočie, pretože to môže naznačovať, že koniec hry už nie je až tak ďaleko.

Mobilizácia (zatiaľ) dvojnásobného počtu bojovníkov, než dnes je na bojisku, a najmä pripojenie veľkej časti Novoruska k Rusku, to boli veľmi vážne kroky k eskalácii konfliktu. Súper, ak nechce priznať slabosť, bude musieť urobiť podobne tvrdé odvetné kroky.

Čo to bude? Jeden z takýchto krokov sa možno odohral práve v čase, keď v oblastiach Novoruska prebiehali referendá. Niekoľkými mohutnými explóziami ktosi prerušil dve životodarné potrubia, ktoré dávali Európe a Nemecku šancu na ekonomickú prosperitu. Nikto oficiálne nevie, kto to urobil, kto sa uchýlil k takému cynickému teroristickému činu, ale kto vie počítať aspoň do troch, ľahko si zráta, odkiaľ s najväčšou pravdepodobnosťou fúka vietor.

Mňauká to, chytá to myši… čo je to?

Samozrejme, Západ hneď v ten deň, keď sa to stalo, začal kričať, že to urobil Putin. Tucker Carlson na Fox News to okomentoval takto: „Keby ste boli Putin, museli by ste byť samovražedný blbec, aby ste vyhodili do vzduchu vlastné energovody. Plynovody sú hlavným zdrojom vašej moci, vášho bohatstva a hlavne, vašej páky na ostatné krajiny. Európa teraz, s blížiacou sa zimou, potrebuje vašu energiu. Ak túto energiu nedokážete dodať, potom krajiny ako Nemecko nemajú dôvod venovať pozornosť tomu, čo chcete. Ste uprostred vojny, potrebujete všetky páky. Za týchto okolností teda v žiadnom prípade nevyhodíte Nord Stream 1 alebo 2 do povetria. Teraz určite nie.“

Publicista Eduard Chmelár bol ešte sarkastickejší: „Lebo to dáva predsa logiku, že Rusko, ktorému stačí zavrieť kohútiky, si zničí potrubie za 200 miliárd, ktoré mohlo po vojne využívať pre svoj biznis! Kto vám vymýšľa tieto hlúposti, súdruhovia zo CIA?“ A pridáva veľmi trefnú podobnosť s inou bezočivou absurditou, ktorú sa nám ktosi snaží drzo podsúvať: „Zámerné zničenie vlastnej ,zlatej sliepky‘ zo strany Ruska mi príde asi také logické ako ruské ostreľovanie atómovej elektrárne v Záporoží, ktorú majú v rukách. Ale našinec uverí asi každému nezmyslu. Alebo žeby nie? Dokedy sa necháme takto ohlupovať?“

A napokon sem dajme ešte vtipný začiatok komentára Jaroslava Štefeca na portáli Novarepublika.cz: „Tak teď už jen čekám informaci, že se v místech výbuchy přerušených plynovodů nalezly na mořském dně provlhlé, mírně výbuchy očouzené, ale jinak docela zachovalé pasy universálních ruských agentů Čepigy a Miškina…“

A preto to skráťme a predpokladajme, že to chlpaté čudo, ktoré pradie, mňauká a chytá myši, bude asi mačka. A skúsme sa zamyslieť nad tým, čo sa môže diať potom, ako Američania urobili (alebo pravdepodobnejšie, dali zrealizovať svojim vazalom, pre zjednodušenie hovorme o Američanoch) takýto šokujúci zločin, ktorý by nepochybne bol vnímaný ako casus belli pre rozpútanie vojny, keby ho nemala na svedomí najmocnejšia krajina sveta – v takom prípade sa obete radšej tvária, že si hodenú rukavicu vôbec nevšimli, a že sa nič nestalo.

Oko za oko?

Medzi tými dvomi udalosťami – referendami a výbuchom – je možné vidieť nielen časovú, ale aj príčinnú súvislosť. Logika tohto kroku je jasná, je to čosi ako dialóg: „Vzali ste si Novorusko? Tak my vás definitívne odrežeme od Nemecka, Nemecko je iba naše. Nebudete Nemecko a Európu kontrolovať prostredníctvom energií.“

Všelikto na Západe špekuluje, že Rusi by mohli zničené potrubia Američanom oplatiť podobnou mincou a napríklad na oplátku prestrihnúť internetové káble medzi Európou a Amerikou. Toto je však uvažovanie „podľa seba súdim teba“. Ak by Rusi prijali tento typ eskalácie (čo je málo pravdepodobné), majú aj elegantnejšie možnosti. Napríklad kdesi vo vietnamskej či africkej džungli by sa mohol objaviť nejaký kontajner s laserovým delom, z ktorého by niekto, zrejme z nejakého domorodého kmeňa, znefunkčnil americkú družicu, a zhodou náhod, práve takú, ktorá lieta aj ponad Ukrajinu.

Ale najskôr to bude inak. Karma môže zafungovať aj úplne iným spôsobom. Niet pochýb, že toto je iba začiatok reťaze príčin a následkov, ktorá sa začne od novej reality odvíjať.

Zbedačením Európy si ju Američania nezískajú

Európska ekonomika v dôsledku nedostatku energií a ich vyššej ceny fatálne stratí tempo, jej časť nenávratne padne, zvýši sa závislosť Európy od amerického dovozu energie. To všetko však je dvojsečná zbraň.

Európske obyvateľstvo zvyknuté na určitý štandard veľmi silno pocíti zmenu svojej životnej úrovne. A bude sa radikalizovať: časť obyvateľstva bude stále veriť propagande, že za všetko môže Putin a ostanú protiruskí, hoci to nedáva žiadnu logiku – lenže na logike, žiaľ, v prípade verejnej mienky až tak nezáleží. Veď akú logiku mala verzia, že Rusi zostrelili let MH17, akú logiku mali výmysly o chemických zbraniach Saddáma Husajna, Muammara Kaddáfího či Bašára Asada? Je to smutné, ale je to jednoducho tak: niektoré ovečky konzumujú svoje mainstreamové krmivo, logika-nelogika.

Lenže čoraz viac bude tých, ktorí budú chápať pravú príčinu veci. Nie že by na nich prestala účinkovať propaganda, ale oni to pocítia na vlastnej koži, a to je pre väčšinu ľudí najlepší argument. Pozícia amerického globálneho teroristu v Európe sa zhorší. So zhoršenou ekonomickou situáciou budú európske vlády padať a budú nahradené inými, niekde aj takými, ktoré nebudú Američanom vyhovovať. Európa nebude pod kontrolou Rusov (čo je tiež dobre), ale je dosť možné, že bude menej aj pod kontrolou USA.

A na východe sa bude diať to jediné, čo prichádza do úvahy. Rusko jednoducho nemôže prehrať. Doposiaľ to nerobili ako Američania, metódou spálenej zeme; šetrili infraštruktúru, mestá, civilné obyvateľstvo. Ale ak to nepôjde inak, tak nepochybne budú postupne odhadzovať rukavice. Oni neustúpia, lebo nemôžu. A Američania? Správu o majáku už dostali veľakrát… Sú to hráči pokeru, budú sa snažiť mať kamenný výraz tváre až do poslednej chvíle, ale čeliac svojej vlastnej záhube aj u nich možno prevládne pud sebazáchovy. Dúfajme… Kým nelietajú rakety s jadrovými hlavicami, šanca tu ešte stále je.

P. S. Euroratlíci a eurotajtrlíci svorne vykrikujú spoza plota, že oni tie referendá nikdy neuznajú. Je to zhruba také dôležité, ako keby kuchár v podpalubí krížnika spomenutého v úvode tohto článku neuznal ten spomínaný maják.

Ivan Lehotský