Aktuality poslali otázky Harabinovi, ktorými sa snažili stotožniť jeho program s Kotlebovým. Keď však dostali odpovede, radšej ich neuverejnili

Bratislava 11. augusta 2018 (HSP/Foto:TASR-Marko Erd)

Na manipulatívne otázky, ktorých cieľom je vynucovať si určité odpovede sme už u mainsteamovych médií zvyknutý. Ak však tieto redakcie narazia na respondenta ktorého intelekt je vyšší ako ich novinára a na otázky nedostanú odpoveď akú potrebujú, tak rozhovor jednoducho neuverejnia. To sa stalo aj v prípade redaktorky televízie JOJ, ktorú vyškolil Harabin a jej pokus o interview si môžete pozrieť len na internete tu, a najnovšie podobne dopadla aj redakcia Aktualít, ktorá otázky Harabinovi zaslala.

Vážený pán redaktor,

posielam Vám odpovede na položené otázky, vo vzťahu ku ktorým si vyhradzujem ich uverejnenie v celom rozsahu bez redakčného zásahu.

Zároveň z opatrnosti vzhľadom na dlhoročné negatívne skúsenosti s mainstreamom v kópii ich zasielam aj nezávislým novinárom a médiám a preventívne i generálnemu prokurátorovi v snahe zamedzenia spáchaniu trestného činu ohovárania.

Medzi táborom Vašich podporovateľov a podporovateľov Mariana Kotlebu momentálne prebieha intenzívna výmena názorov. Neobávate sa, že práve Marian Kotleba Vás môže pripraviť o značnú časť voličov?

Nie som si vedomý žiadnych nezvyčajných výmen názorov so žiadnym prezidentským kandidátom. Rád sa však k Vašej otázke vyjadrím. Spýtajme sa hneď na úvod: bola verejnosti známa eventualita kandidatúry Štefana Harabina oveľa skôr ako svoju kandidatúru ohlásil Marian Kotleba? Odpoveď je myslím každému známa. Naznačujem tým, kde treba hľadať príčinu pnutia medzi spomínanými pronárodnými tábormi. Ak je potrebné zistiť motív určitého konania, tak v trestnom práve sa používa latinská fráza „Cui bono?“ Teda „komu to prospeje?“ Pán Kotleba, tak ako ostatní kandidáti má podľa ústavy nesporne právo kandidovať a to musíme všetci rešpektovať. Myslím si, že mne neprislúcha verejne hodnotiť pohnútky, ciele alebo šance iných kandidátov vo voľbách. To je treba ponechať na slobodnú vôľu a rozhodovanie občanov.

Oproti súčasnému prezidentovi pánovi Kiskovi, mám však radikálne inú predstavu o tom, ako má konať prezident Slovenskej republiky. To sa snažím vo svojich vystúpeniach občanom povedať. Som presvedčený, že štát a národ si musíme chrániť a nie hazardovať s našou budúcnosťou. Vzhľadom na to, že som právnik a sudca s dlhoročnou odbornou praxou, veľmi citlivo vnímam akútnu potrebu ochrany našej štátnosti a opätovného nastolenia práva a spravodlivosti v mnohých otázkach.

Akými témami sa chcete odlíšiť od Mariana Kotlebu, keďže hodnotovo ste podobní kandidáti?

Ak bude mať ktorýkoľvek, myslím skutočne akýkoľvek prezidentský kandidát úprimný záujem pracovať v prospech našej vlasti, a budem vidieť, že sa vie orientovať v súčasnej situácii a vie predstaviť reálne návrhy v tomto smere, nebude mi to vadiť. Najprv by som si, ale dovolil upresniť vaše konštatovanie; „hodnotovo podobní“ si nie sme v niektorých konkrétnych detailoch. Nie je ich málo a ľudia sa o nich budú môcť postupne presviedčať sami.

Dôležitým hodnotovým rozdielom oproti viacerým iným kandidátom je už aj samotná forma mojej kandidatúry. Tá sa bude opierať výlučne o vôľu a podporu občanov, nie o nominovanie niektorej politickej strany, ako je to napríklad aj v prípade pána Kotlebu a iných. Už od októbra 2017 som spolupracoval na vytváraní zásadných téz Manifestu Slovenska ako prelomového dokumentu za posledné tri dekády. Manifest Slovenska pripravovali mnohí odborníci, akademici, profesori vysokých škôl a medzinárodní experti. Od počiatku panovala jednoznačná dohoda, a ja dohody ctím: národný kandidát na prezidenta SR vzíde až z hlasovania delegátov Národnej konferencie. Celý tento proces a princípy boli známe mnohým politikom, či stranám, ktoré mali tendencie prisvojiť si ma, ako ich kandidáta. A všetci veľmi dobre vedeli, že kandidatúru môžem prijať až na základe rozhodnutia Národnej konferencie z 26. júna 2018, ktorú sme spolu s Manifestom Slovenska pripravovali takmer rok. Zásadným rozdielom je teda už samotný prvopočiatočný prístup, v ktorom som dostal možnosť kandidovať bez rozhodnutia vedenia akejkoľvek politickej strany, či iba svojho vnútorného hlasu alebo nebodaj za pomoci finančných príspevkov na protiprávnu, predčasnú kampaň.

Pokiaľ sledujete moje vystúpenia a stanoviská k najdôležitejším právnym otázkam našej spoločnosti a našich zahraničných vzťahov, nie sme si s pánom Kotlebom podobní a iste nie sme hodnotovo úplne rovnakí. Moje ciele a hodnoty, ktoré považujem za veľmi dôležité sú okrem iného pomerne ucelene formulované aj v Národnom manifeste, na ktorom som sa ako spoluautor podieľal. Sú voľne dostupné na internete, alebo Vám ich môžem v prípade záujmu dať k dispozícii samostatne. Rovnako nemôžete porovnávať pána Kotlebu so mnou pokiaľ ide o otázky nášho členstva v EÚ alebo v NATO, či napríklad názor na výsledky druhej svetovej vojny. Mnohé ďalšie rozdiely sa prejavujú aj v iných oblastiach, čo bude občanom zrejmé v priamych predvolebných diskusiách kandidátov.

Moje meno sa v súvislosti s kandidatúrou na prezidenta skloňuje snáď od marca, hoci kandidatúru som vzhľadom na svoje sudcovské povolanie nemohol dosiaľ oficiálne prijať. Spustila sa petičná iniciatíva a heslo „Harabin na hrad“ priamo zľudovelo. Všetkým mojim priaznivcom som vytrvalo hovoril, že to nemôže byť len o mne a mojom samoľúbom presvedčení, ale o vízii uskutočniteľnej zmeny Slovenska. Za významné ocenenie mojej práce považujem jednoznačné hlasovanie delegátov na podporu mojej kandidatúry na Národnej konferencii slovenskej inteligencie, profesorov, docentov univerzít, akademických pracovníkov, vlastenecky a kresťansky orientovaných aktivistov a pronárodných síl. Vysoko si cením túto dôveru a viem, že je to pre mňa záväzok voči občanom. Ak budem zvolený, budem vykonávať svoju prácu s plným nasadením a s využitím všetkým tvorivých síl.

Budete ochotný vzdať sa v prospech Mariana Kotlebu v prípade, že bude v prieskumoch pred prvým kolom úspešnejší ako vy?

Pri Vašej otázke som si s úsmevom spomenul, že v prieskumoch pred parlamentnými voľbami sa všetky agentúry zhodne „mýlili“, keď dávali Kotlebovi 2% a nakoniec mal 8% a Procházkovi dávali 15% a napokon mal ledva niečo cez 5%. Kto zaručí, že sa v prieskumoch na prezidentské voľby nebudú rovnako účelovo mýliť? Dôležitý preto nebude prieskum, ale výsledok prvého kola volieb. Ako sudca, či už v pozícii ministra spravodlivosti, alebo predsedu Súdnej rady, resp. Najvyššieho súdu, som nikdy dohody s politikmi nerobil a neporuším to ani teraz. Chcem byť občianskym kandidátom, ľudia mi veria a preto nie som ochotný robiť žiadne politické obchody.

Viete, spomínaný dokument Manifest Slovenska, ktorý vrelo odporúčam širokej verejnosti, navrhuje okrem iných kľúčových momentov aj zmeny volebných zákonov. Nie je predsa únosné, aby voľby vyhrávali tí, ktorým sa do kampaní naleje viac peňazí a aby sa kupčilo s najvyššími štátnymi postami. Preto budem rozhodne za presadenie zákona o volebných kampaniach vedených výhradne prostredníctvom verejno-právnych médií s rovnakými šancami pre každého. Nevsádzal by som na prieskumy verejnej mienky. Ukázalo sa, že v mnohých prípadoch spolu so silným zahraničným kapitálom investovaným do manipulačných kampaní v samej podstate vylučujú spravodlivé princípy demokracie, ktoré musíme ctiť bez rozdielu.

Napokon, hlas ľudu – hlas boží. Nechajme toto rozhodnutie na občanov. Tí rozhodnú komu dajú svoju dôveru.

Ak sa Marian Kotleba dostane do druhého kola, podporíte ho?

Nemyslím si, že pán Kotleba je jediným mojim politickým súperom a nie je dobré podceňovať žiadneho prezidentského kandidáta. S názormi niektorých sa zhodneme, s inými nie. Vaša otázka je rozumná, ale nepovažujem za správne sa k týmto veciam vyjadrovať už dnes.

Ja sa musím opäť vrátiť k tvorbe a princípom Manifestu Slovenska. Vytvorili sme pracovnú skupinu a odborné tímy, ktoré spracovali a stále spracúvajú tie najlepšie riešenia pre našu vlasť so silným a kvalitným zázemím. Čiže už od samotného počiatku som sa zúčastňoval procesu, kde nešlo o meno ale o princípy – dnes už princípy postavené na existenčnej záchrane našej vlasti, prinavrátenie jej právnych istôt, slovenskej identity a slovanskej vzájomnosti s novou orientáciou vylučujúcou sankcie, ale naopak dynamický rozvoj hospodárskej spolupráce aj mimo priestor EÚ. Z tohto pohľadu musí byť mojou povinnosťou podporiť všetky takéto tendencie.

Štefan Harabin