Ako zanechať rodinnú firmu potomkom, aby prežila generačnú výmenu? Úradníci V4 vedia, ako na to

Bratislava 19. júla 2018 (HSP/Foto:TASR/DUNA/MTI/-Zoltan Mathe)

Prvé podujatie Ministerstva hospodárstva SR v rámci slovenského predsedníctva vo V4 bolo na tému generačnej výmeny v rodinných podnikoch. Rozvoj rodinného podnikania začal v krajinách V4 po roku 1989 a po takmer tridsiatich rokoch je tu čas, keď generácia zakladateľov rodinných podnikov stojí pred úlohou odovzdať firmu svojim nasledovníkom. Úradníci im v tom chcú pomôcť.

Na Slovensku rodinné podniky tvoria viac ako polovicu všetkých malých a stredných podnikov a v regiónoch, najmä v odľahlých mikroregiónoch tvoria často chrbticu miestnej ekonomiky, zamestnanosti i spoločenských štruktúr so širokým sociálnym aspektom, keď zamestnávajú okrem rodinných príslušníkov aj susedov či priateľov. Ich zachovanie je preto veľmi dôležité.

Generačná výmena je pre rodinnú firmu komplikovaným procesom, ktorý podľa štatistiky vo vyspelých krajinách nedokáže zvládnuť približne 30 percent firiem – čo je dosť vysoké číslo, ak si uvedomíme, že v Európe tvoria rodinné firmy 65 až 80 percent z celkového počtu podnikateľských subjektov. A keďže u nás i v ostatných krajinách V4 mnohí zo zakladajúcich majiteľov rodinných podnikov práve teraz prichádzajú do dôchodkového veku a stoja pred otázkou ako ďalej s rodinným biznisom, táto otázka sa stáva zaujímavou aj na medzinárodnej úrovni.

Ministerstvo hospodárstva preto vybralo túto tému ako prvú na spoločné rokovanie v rámci slovenského predsedníctva V4. Zúčastnili sa ho štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Rastislav Chovanec, námestník ministerky priemyslu a obchodu Českej republiky Vladimír Bärtl, štátny tajomník ministerstva podnikania a technológií Poľska Marcin Ociep a zástupca štátneho tajomníka ministerstva inovácií a technológií Maďarska Gyula Pomázi.

Na brífingu po stretnutí účastníci konštatovali, že bolo hlavne o vymieňaní si skúseností v jednotlivých krajinách, keďže ich situácia je podobná. Reč bola aj o opatreniach týkajúcich sa spoločného postupu pri informovaní o potrebe pripraviť sa na generačnú výmenu, a tiež o fondoch na pomoc na jej zvládnutie a iných nástrojoch. Konštatovali, že v praxi mladí ľudia podceňujú prípravu a chybou starších je, že všetky kontakty a procesy majú úzko naviazané na svoju osobu a často zanedbávajú výchovu svojho nástupcu. Často je problémom situácia, keď nie je pripravený žiadny nástupca – majitelia by mali byť vopred pripravení aj na túto možnosť a uvedomiť si, že pre spoločnosť bude lepšie aj to, ak sa firma predá alebo ostane zamestnaneckému družstvu, než keby mala zaniknúť.

Na brífingu štátny tajomník Chovanec predstavil aj viacero opatrení na podporu rodinných firiem, ktoré pripravilo Ministerstvo hospodárstva, a ktoré boli schválené už aj na vláde. Patrí sem napríklad zvýhodnené zamestnávanie rodinných príslušníkov, ktorí však už majú pokryté sociálne poistenie niekde inde alebo sú na dôchodku, prípadne ide o študentov, ktorí sa chcú s firmou zžiť ešte predtým ako preberú nasledovníctvo. Ďalej ide o mentoring, resp. poradenstvo rodinným firmám pri generačnej výmene, aby mladší majiteľ, preberajúci firmu, dokázal čerpať skúsenosti starších podnikateľov. Typickým subjektom pre takéto služby je rodinný podnik s 10 až 70 zamestnancami, kde majiteľ má všetko naviazané na seba a náhle umrie. Pre tento účel je vytvorený fond, kde je v rozpočte na rok alokovaného takmer pol milióna eur. Ministerstvo je tiež v kontakte s Európskou komisiou, ktorá je pripravená nám pomôcť pri vytvorení nejakého štatistického modelu, resp. definície, ktorá by mala viesť k tomu, aby sme dokázali lepšie nasmerovať pomoc tým firmám, ktoré to potrebujú.

Na otázku, aký zmysel má riešiť takúto tému na úrovni V4, štátny tajomník Chovanec odpovedal: „Formát V4 je ideálny, pretože všetky štyri krajiny sú v tejto oblasti v rovnakom vývojovom štádiu. Keď som o tom hovoril na pôde EÚ s kolegami z Rakúska alebo Talianska, oni vôbec nevedeli, prečo by to mal byť problém, lebo tam sú štyri generácie vzadu a už ďalšie tri čakajúce vpredu. Preto sa tomu venujeme v rámci V4-ky, lebo máme si najviac čo povedať. Kde je ten mechanizmus zažitý, že preberáte firmu od otca rovnako ako ju on prebral od starého otca, on zas od svojho otca, atď., tak sa to nemusíte učiť, tam to funguje samo. Lenže u nás je generačná výmena prvýkrát, preto s tým ľudia nemajú skúsenosť.“

Je iste ušľachtilé, že úradníci chcú pomáhať rodinným firmám. Otázkou je, či by nebolo účelnejšie začať niekde inde: európska legislatíva je taká prebujnelá, že by sa údajne v tlačenej podobe celá nevošla ani do telocvične, megakorporácie dostávajú „všimné“, aby urobili investíciu “tu a nie tam”, zisky prelievajú z krajiny do krajiny, aby ich nemuseli zdaniť, štátny aparát platený z peňazí daňových poplatníkov utešene priberá… a úradníci ministerstva hospodárstva zatiaľ nemajú inú starosť, než ako dobre poradiť mladému Mrkvičkovi čo si počať s firmou, keď starý Mrkvička umrie. Ťažko odhadnúť, či ich náhodou za ich dojemnú snahu mladý Mrkvička niekam nepošle. Napríklad do Bruselu.

Ivan Lehotský