Môj profil 
Predplatné
Predtým, ako sa autor dostane k samotnému vymedzeniu týchto vojen, urobí sa stručný historický exkurz vojen 1.-4. generácie, pretože vo vojnách 5. generácie sú obsiahnuté aj čiastkové znaky vojen 1.-4. generácie.
Vojny 1. generácie boli charakteristické maximalizáciou palebnej sily s využitím ťažkého delostrelectva a lineárnou taktikou boja s masovým nasadením síl. Týmto vojnám zodpovedalo obdobie rokov 1648 (podpis Vestfálskeho mieru) po rok 1815 (koniec napoleonských vojen). Príkladom tohto typu vojny je americká vojna za nezávislosť a spomínané napoleonské vojny.
Pre vojny 2.generácie je typická tá skutočnosť, že mohutná palebná sila nahradila masové nasadenie síl. V tejto vojne sa začali používať guľomety, pušky, rádiová komunikácia a používanie otravných látok v boji (napr. použitie chlóru v druhej bitke o Ypres v apríli 1915). Táto generácia vojen sa datuje od konca napoleonských vojen (rok 1815) až po začiatok 2. svetovej vojny (rok 1939). Príkladom tejto generácie vojen je americká občianska vojna a 1. svetová vojna.
Pre 3. generáciu vojen je charakteristická nelineárna taktika boja založená na manévrovom spôsobe boja a bežne sa označuje pod pojmom „Blitzkrieg“ (blesková vojna). V tejto generácii vojny bolo charakteristické nasadzovanie tankov, zaistenie vzdušnej nadvlády, efektívna logistika a kreativita veliteľov. Táto generácia vojen sa datuje od začiatku 2. svetovej vojny (rok 1939) a jej prvky (podobne ako aj prvky vojen 4. generácie) sú zrejmé až do súčasnosti. Prelínajú sa teda s vojnou 5. generácie. Príkladom týchto vojen sú 2. svetová vojna, kórejská vojna (roky 1950-1953), šesťdňová vojna, operácia Púštna búrka a operácia Iracká sloboda, ktorá viedla v roku 2003 k zvrhnutiu irackého prezidenta Saddáma Hussajna.
Vojny 4. generácie sú založené na nezápadných ideách, kde hlavným komponentom je terorizmus. Štáty stratili monopol na vedenie ozbrojeného konfliktu. V týchto vojnách sa používa taktika asymetrického boja, ktorá ignoruje vojnové právo. Po vojenskej stránke slabší protivník (jednotlivci, neštátni aktéri) sa snaží teroristickými aktivitami zmeniť zahraničnú politiku určitého štátu. Tento typ vojen sa datuje od začiatku studenej vojny a jej prvky sa prelínajú i do súčasnosti. Príkladom týchto typov vojen sú palestínsky terorizmus po roku 1967 (napr. únos lietadla izraelskej leteckej spoločnosti El Al troma palestínskymi teroristami) a druhá palestínska intifáda v rokoch 2000-2005.
Vo vojnách 5. generácie zahrňuje bojisko celú škálu spoločenskej, politickej, ideologickej, vedeckej, ekonomickej, informačnej a vojenskej sféry. Z politického hľadiska došlo k zmenám aktérov bojujúcich strán, kde ide o posun od štátov, ktoré používajú armády k malým skupinám podobne zmýšľajúcich ľudí, ktoré nemajú formálnu organizáciu a vyberú si nejakú vec za ktorú bojujú a nespája ich národná príslušnosť.
Mnohí títo bojovníci sú kriminálnici, ktorí používajú globálne informačné nástroje akými sú mobilné telefóny a internet na náborovanie, tréning, komunikáciu, vzdelávanie a kontrolovanie nových členov. Okrem využívania tejto globálnej komunikácie sú hlavnými znakmi v tomto type moderných vojen tiež používanie biotechnológií a nanotechnológií, ktoré umožňujú dať malým skupinám ľudí takú deštruktívnu silu, ktorú nemali v predošlom období ani superveľmoci. Ide napríklad o používanie kybernetických útokov. Napríklad v roku 2008 bol v oblasti Blízkeho východu nájdený flash disk, ktorý obsahoval trójskeho koňa schopného infiltrovať sa do americkej počítačovej siete a niekoľko týždňov odosielať odtiaľ tajné informácie.
Za prvý útok vojen 5. generácie je považovaný útok antraxom na členov amerického kongresu a na členov amerických médií v roku 2001. Ďalšími príkladmi týchto vojen sú vojna v Sýrii, vojna na Ukrajine, druhá libanonská vojna a ďalšie strety medzi bojujúcimi stranami, kde sa používajú takzvané hybridné hrozby. Hybridným vojnám, ktoré predstavujú hlavný fundament vojen 5. generácie, bude venovaný ďalší článok.
Samuel Božek
.jpg)
