Môj profil 
Predplatné
Rusko 29. novembra (Itar-Tass/HSP/Foto:TASR)
Čo je dôvodom veľkej snahy európskych politikov, aby dosiahli vstup Ukrajiny do EÚ? Podľa Denisa Dubrovina to vôbec nie je ekonomický aspekt. Podľa neho hlavné dôvody nie sú až také viditeľne a spočívajú v európskom myslení a snahe „šíriť európske hodnoty“.
Európski intelektuáli a politici zobrali vážne hru rozšíriť normy a hodnoty západnej spoločnosti na tak veľké územie, ako je to len možné. Hlavnou ideou je, aby si čoraz viac ľudí myslelo, že žijú rovnako, podľa rovnakých zásad, v podobných stavoch, v spoločnosti, ktorá je homogénna, stabilná a bezpečná. EÚ a západné spoločenstvo ako celok vynakladá veľké úsilie na túto hru.
A aké metódy využíva? Jednou z nich sú slobodné voľby ako základný princíp demokracie. Slobodné sú len do vtedy pokiaľ to vyhovuje Západu. Bašír Assad bol zvolený v slobodných voľbách rovnako ako Obama či Hollande a predsa sa mnohí usilujú o jeho zosadenie.
Ďalšou zásadou je podľa Dubrovina, že menšiny, či už politické, etnické, národné alebo sexuálne mali mať záruky ochrany spoločnosti. Bohužiaľ, táto zásada sa stala absurditou v tom okamihu, keď menšiny začali diktovať pravidlá celej spoločnosti. Jednou skupinou sú sexuálne menšiny, inou sú migranti, ktorí nemajú záujem prispôsobiť sa zvykom danej krajiny. Mnohé média mlčia o etnických getách, ktoré zaberajú celé štvrte, kde sa hovorí rôznymi jazykmi, len nie jazykom danej krajiny a kde sa polícia neodváži podniknúť zásadné kroky. A to všetko v mene pluralizmu a multikulturalizmu.
Keď sa už hovorí o médiách, tie patria medzi zásady tiež. Novinári v mainstraimových médiách vedia, čo sa uverejniť má a čomu sa treba vyhnúť. Vojna v Líbyi je pekným príkladom. Keď začali protesty proti Kaddáfímu, všetky média v EÚ informovali o povstaní a mierových zhromaždeniach proti režimu. Odvolávali sa na diktatúru s cieľom dosiahnuť bezplatnú starostlivosť či vzdelanie. Európske média sa však Líbyi obrátili chrbtom, ako náhle bol Kaddáfí odsunutý a občianska vojna sa zmenila na pretrvávajúci beznádejný konflikt „všetkých proti všetkým“ a krajina sa začala rúcať a spadala pod kontrolu ozbrojených síl. V titulkoch sa objavila znovu až keď došlo k útokom na zahraničné veľvyslanectvá.
Európska snaha začleniť do spoločenstva, čo najviac krajín (nielen slovanských, ale aj arabských) a vnútiť im jeden spôsob myslenia sa začína podobať na ZSSR – každý vie, čo sa s ním stalo.
.JPG)
.jpg)
