Európa, 19. júna 2015 (HSP/idnes.cz/Foto:TASR/AP-Thanassis Stavrakis)

V našich končinách nie je príliš známa, no vo svete si vypracovala dobrú povesť. Reč je o agentúre IRIN, ktorá predovšetkým skúma a vyhľadáva riešenia na humanitárne problémy.

IRIN (Integrated Regional Information Networks) vznikla za účelom šírenia humanitárnych noviniek formou faxu v roku 1995 v meste Nairobi. Počas rokov sa rozšírila okrem Afriky aj na Blízky východ a do juhovýchodnej Ázie. V súčasnosti publikuje správy v angličtine, francúzštine a arabčine. Takmer 20 rokov pracovala pod záštitou OSN, nedávno sa osamostatnila a zakladá si na svojej nezávislosti. Zameriava sa najmä na navrhovanie a riešenie humanitárnych problémov.

Situácia je vážna, experti na migráciu tvrdia, že môže prerásť na humanitárnu katastrofu. Do začiatku júna do Európy nelegálne pricestovalo viac ako 85.000 utečencov. Nehovoriac o utečencoch, ktorí nedosiahli vytúžený breh najmä kvôli chatrným plavidlám, na ktorých sa plavili cez Stredozemné more. Väčšina migrantov pochádza zo Somálska, Sýrie a subsaharskej Afriky. V minulom roku sa úspešne podarilo dostať do Európy približne 219.000 imigrantom, behom cesty však zahynulo najmenej 3.500 ľudí. Tieto čísla sú alarmujúce.

Taliansko ukončilo nákladnú záchrannú misiu v Stredozemnom mori s názvom Mare Nostrum a nahradila ju lacnejšia operácia Európskej únie s názvom Triton – k dispozícii má však len 2 lietadlá, 2 motorové člny, 3 väčšie lode a jeden vrtuľník. To bude mať za následok zrýchlenie úmrtnosti utečencov.

Podľa Kristy Siegriedovej z agentúry IRIN vychádzajú snahy o riešenie z úplne chybných predpokladov. Do svojho článku, ktorý sa zaoberá problémom migrácie, uviedla: „Európski politici sú pod tlakom, aby čo najrýchlejšie našli riešenie vzniknutej situácie, no podľa výskumu to robia len s povrchným pochopením.“ Jej tvrdenie má základ v štúdii Európskeho inštitútu pre migračnú politiku (MPI) a jeho rozsiahlom výskume. Vo výskume sa zúčastnilo 120 utečencov alebo potenciálnych utečencov v Európe, severnej Afrike a na Blízkom východe.

Podľa politikov migranti podnikajú riskantnú cestu, pretože nerozumejú rizikám. Z výskumu však vyplynulo, že migranti dobre poznajú riziká cesty, ale súdia, že perspektíva zisku za nebezpečie stojí. Okrem toho, ľudský mozog má sklon podceňovať rizika z hľadiska krátkodobého plánovania. Nemusí pri tom ísť len o riziká spojené s emigráciou. Vezmime si riziká krajín, z ktorých pochádzajú utečenci – Líbya a Sýria – krajiny, v ktorých dlhodobo vládnu nepokoje. Utečenci pokladajú za nebezpečnejšie ostať v tranzitných krajinách (ako napríklad Libanon, Turecko, či Egypt) v porovnaní s prekonaním krátkodobých rizikom spojených s cestou do Európy.

Utečenci si zidealizovali Európu, preto je veľmi náročné odhovoriť potenciálnych emigrantov od nebezpečnej cesty a od nástrah, ktoré si na nich pripravili pašeráci. Vysvetlenie je totiž jednoduché – ľudský mozog má tendenciu dôverovať informáciám, ktoré potvrdzujú to, čo predtým predpokladal. Informácie, ktoré ich pôvodné predpoklady rozbíjajú, mozog odmieta prijať a pokladá ich za „prekrútené“ a „propagandistické“.

EÚ chystá v Nigerskej republike stredisko, ktoré by „poskytovalo realistický pohľad na pravdepodobný úspech migrácie.“ Riaditeľka európskej sekcie MPI Elizabeth Collettová upozorňuje, že podobné stredisko vzniklo pred siedmimi rokmi v Mali a bolo poznačené značným neúspechom. Druhým plánom EÚ je spolupráca s tretími krajinami za účelom zvládnutia eskalácie migrácie pomocou použitia nástrojov ako napríklad posilnenie hraníc. Ak sa na to pozrieme z reálneho hľadiska, domovské krajiny utečencov nemajú prioritu a ani schopnosti udržať si záujemcov o emigráciu. To isté sa dá povedať o tranzitných krajinách ako napríklad Taliansko, ktoré pohrozilo, že utečencov pustí ďalej do Schengenského priestoru.

Podľa prieskumu je podcenený aj vzťah emigrant – pašerák. V ľuďoch sa zakorenila predstava, že pašerák je dodávateľom služieb a emigrant len pasívnym prijímateľom služieb. To nie je tak celkom pravda. Emigranti si v podstate riadia proces emigrácie, aktívne sa zaujímajú o priebeh cesty, dávajú na odporučenia od svojich známych, ktorí už cestu podnikli a na základe zozbieraných informácií si vyberú vhodného pašeráka. Cena za prevoz z Afriky do Európy sa u jednotlivých pašerákov líši, v priemere však jednu osobu vyjde cesta na 3.000 dolárov (cca 2.650 €), približne 10% z ceny si vezme sprostredkovateľ služby. Na základe tejto informácie môžeme predpokladať, že emigranti pravdepodobne nepochádzajú z najchudobnejšej vrstvy obyvateľstva.

Prečo ľudia emigrujú? Jeden z najväčších motorov emigrácie sú vojny prebiehajúce v Sýrii a Iraku. Podľa dostupných informácií prijali susedné krajiny Sýrie už približne 3 milióny emigrantov. V Sýrii však ostávajú ešte milióny ľudí, ktorým boli zbombardované domovy a nemajú kam ísť. Nemožno sa teda čudovať túžbe po lepšom živote. A tak sa dostávame k jednej z príčiny emigrácie. Ďalšiu skupinu emigrantov tvoria obyvatelia chudobných afrických krajín. Somálsko je poznačené dlhoročnou vojnou, v prípade Eritrey migrácia rieši útek pred povinnou vojenskou službou. Za zmienku určite stoja aj utečenci z krajín Blízkeho východu, kde sú útoky ozbrojencov radikálneho hnutia Taliban a zločineckých gangov na dennom poriadku.

Na základe prieskumu došli autori k záveru, že siete pašerákov nie sú dostatočne zmapované – nie sú známe informácie o ich slabých článkoch. Siete sú dobre prispôsobivé a ak nastane výpadok článku, dokážu ho veľmi rýchlo nahradiť. Z tohto dôvodu by krátkodobá akcia, ako napríklad použitie vojenskej sily, mala len dočasný efekt a neriešila by dlhodobý príliv emigrantov.

Vieme zatiaľ len to, že emigranti si vyberajú európske krajiny podľa migračnej a azylovej politiky. Ich rozhodnutie pre konkrétnu zem sa často opiera o to, či je v danej krajine silná koncentrácia ich „krajanov“. Dôležitým prvkom je aj atraktivita sociálnych a ekonomických podmienok. Migranti sa nezaoberajú otázkami, ako „Mám nárok na azyl?“, ale zaujíma ich len to, či môžu v krajine žiť dlhodobo. Lepšie porozumenie zmýšľaniu emigrantov by podľa šéfky MPI mohlo viesť k účinnejším zásahom voči enormnému prílevu emigrantov.

Na zajtra je ohlásená demonštrácia v Bratislave

Povrchne a nesprávne riešenia prijímané najmä politikmi na európskej úrovni majú za následok nespokojnosť pôvodného obyvateľstva. To sa vyjadruje negatívne voči prijímaniu utečencov a protestuje.

Aj u nás sa zajtra (20. júna) uskutoční protest proti prijímaniu migrantov podľa kvót, ktoré chce zaviesť Európska únia. Organizátori, zvolali protestné zhromaždenie pred bratislavskú železničnú stanicu na 15 hodinu. Demonštrácia má potom pokračovať na Námestí SNP o 16-tej hodine. Signalizujú niekoľko tisícovú demonštráciu. Na facebooku svoju účasť prisľúbilo 13.500 ľudí.