Bratislava 14. decembra 2019 (HSP/Foto:TASR-Roman Hanc)
Po čase vypukol škandál nebezpečných potravín z Nemecka, ktoré sa dostali na slovenský trh. Opäť sa otvára otázka obchodných vzťahov v rámci EU, v ktorých sa ukazuje aký postoj majú obchodní partneri z Nemecka ku zákazníkom v SR. Čo si majú zákazníci na Slovensku myslieť o škandále, ktorý prepukol v EÚ – po konzumácii mäsových výrobkov firmy Wilk zomreli v Nemecku traja ľudia a ďalších 37 sa nimi otrávilo. Výrobky tohto výrobcu sa dostali aj na Slovensko
Ukazuje sa, že nekalé obchodné a najmä výrobné praktiky, kde sa plesnivé mäso malo čistiť, krájať, miešať s čerstvým, zakrývať chemickými ochucovadlami, následne prebaľovať a potom expedovať do predaja v EÚ, nie sú výsadou bývalého východného bloku. Vyšetrovanie ukázalo zlyhanie kontrolných orgánov, ale výrobný podnik po mesiacoch nakoniec zatvorili. To pripomína niektoré postupy niektorých kontrolných úradov v SR a zdá sa že ľudská chamtivosť a korupcia je všade rovnaká.
Ďalšia nemecká firma DM drogerie markt musela z obchodnej siete na Slovensku stiahnuť bio-kuracie mäso na prípravu príkrmu, pričom sa to nestalo prvý raz, keďže ide o druhý prípad sťahovania potravín určených pre deti v roku 2019. Znamená to, že štáty a producenti zo západnej Európy chápu trhy krajín v strednej a východnej Európe ako podradné trhy pre svoje nekvalitné výrobky, ktoré dokonca ohrozujú ľudské zdravie? Ohrozenie zdravia detí asi nič neznamená. Zachytil niekto že by NAKA, alebo nejaký prokurátor, niečo riešil?
Je otázkou, či sebavedomé a deklaratívne vyhlásenie ministerky Gabriely Matečnej o tom, že „…Slovensko však patrí ku krajinám s najlepšou kontrolou potravín v EÚ a úlohou štátu je ochrana spotrebiteľa. Nemôžeme preto tolerovať množiace sa závažné škandály potravín nemeckých firiem. Ak chce niekto dovážať potraviny na Slovensko, musí v domácej krajine zabezpečiť dostatočnú kvalitu kontroly výrobných procesov. Nie najprv maximalizovať vývoz pri nezvládnutej kvalite a dovážať k nám nebezpečné potraviny,“ sa skutočne zakladá na pravde, keď slovenský spotrebiteľ a zákazník vidí realitu v týchto zahraničných reťazcoch.
Načo vlastne ministerka Gabriela Matečná rokovala s nemeckým veľvyslancom na Slovensku Joachimom Bleickerom? Neexistuje na Slovensku legislatíva, podľa ktorej treba tvrdo postupovať nielen v rovine sankcií, ale i v trestnoprávnej rovine?
Vyhlásenie ministerky „Tak ako sme zabojovali proti dvojakej kvalite výrobkov v EÚ, budeme bojovať aj proti dovozu nekvalitných potravín. Ak môžu slovenskí štátni potravinoví inšpektori kontrolovať aj v noci, cez víkendy a sviatky, musia to robiť aj inšpektori v krajinách, ktoré produkujú potraviny na vývoz. Ak to nedokážu, nemajú na spoločný európsky trh takéto potraviny čo vyvážať. Znova apelujem na slovenských spotrebiteľov. Slovenské potraviny máme pod kontrolou od poľa, či maštale až na pulty. Pri zahraničných, kde majú kontroly výrobných procesov robiť krajiny kde sa potraviny produkujú, sa však spotrebiteľ musí spoľahnúť predovšetkým na kontrolné inštitúcie iných krajín,“ vyznieva dosť bezradne a pretože sa na tieto zahraničné kontrolné orgány zjavne nedá spoľahnúť, bolo by dobré hľadať vlastné riešenia.
René Balák
6.8°C
Sobota 
Utorok 
Sobota 
Nedeľa 
4.2°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
