Aj obchodný reťazec má právo vyjadriť svoj politický názor, myslí si poslanec Pčolinský

Bratislava 22. júna 2018 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

V uplynulých dňoch sa spoločnosť Billa rozhodla stiahnuť z predaja časopis Zem a Vek. Stalo sa tak potom, ako na ich facebook napísal dopisovateľ Denníka N Jakub Goda, že mu vadí, keď vidí v ich ponuke tento časopis. Billa mu odpovedala takto: „Dobrý deň Jakub, spoločnosť Billa sa rozhodla vylistovať časopis Zem a Vek. Od budúceho mesiaca ho na pultoch svojich predajní nebude predávať. Príjemný deň, Lenka.“ Či je takáto politizácia štandardných obchodných vzťahov v poriadku, na to sme sa spýtali Petra Pčolinského poslanca za stranu Sme rodina.

Čo si myslíte o tom, že spoločnosť Billa na základe politického zásahu stiahla z predaja časopis s opačným názorovým pozadím?

Treba si uvedomiť, že je to súkromná vec súkromnej firmy. Ak sa nejaká súkromná firma rozhodne, že nejaký produkt nechce mať vo svojich predajniach, tak ho nechce mať. Nemôžete jej vyčítať, že tak alebo onak hospodári so svojím majetkom.

Z tohto hľadiska je to v poriadku. Lenže celá vec sa začala tým, že novinár Jakub Goda z Denníka N, ktorý sa nachádza na extrémnom okraji politického spektra, napísal Bille na facebook, že mu je zle, keď vidí časopis Zem a Vek v ich sortimente. A oni mu na to odpísali, že časopis sťahujú, že už ho tam vídať nebude. Oni sa tým vlastne priznali k tomu, že to urobili na základe jeho podnetu, jeho politického názoru. Tým vlastne priznali politický rozmer svojho rozhodnutia.

Áno, Billa sa s jeho postojom stotožnila. Ale je to ich súkromný názor a ich slobodné rozhodnutie. Tie produkty sú ich majetok a oni sa môžu rozhodnúť ako chcú. Môžu akceptovať niečí názor, alebo nemusia. Ja v tom nevidím problém, je to ich vec. Poviem rovno, nie som nejaký fanúšik toho časopisu, je tam veľa vecí, s ktorými nesúhlasím, hoci je tam aj veľa vecí, s ktorými sa viem stotožniť, ale o to tu nejde. Je to súkromná firma a jej rozhodnutia o sortimente – dajme tomu, že aj na základe politického názoru – to je jej vec. Keby išlo o verejnoprávnu inštitúciu, to by bolo iné, tam musí byť zaručená vyváženosť názorov, atď., tam by to bol problém. Ale toto my ovplyvniť nevieme.

Ale keby to urobili aj ďalšie reťazce, ktoré na Slovensku pôsobia (je možné, že to v krátkom čase urobí aj Tesco, ktoré sa chystá preskúmať periodiká, ktoré predáva, z hľadiska „interných kritérií“ vhodnosti), tak by majitelia trhu mohli ten časopis, ktorý je jedným z mála tlačených médií prezentujúcich autentickú protisystémovú opozíciu, takýmto spôsobom zadusiť. Myslíte si, že by to bolo v poriadku?

O tom je trhová ekonomika, buď sa uplatníš na trhu, alebo sa neuplatníš. Budú si musieť nájsť iný distribučný kanál.

Ten časopis sa v Bille väčšinou vypredá. Čiže z čiste trhového hľadiska by nemali mať dôvod ho stiahnuť. Nie je teda je logické považovať to rozhodnutie za politické?

Na druhej strane sa na to dá pozerať tak, že z hľadiska objemu to je nepodstatná položka, hovoríme o reťazci s desaťmiliónovými obratmi, takže pre nich pár kusov časopisu je smiešna položka.

Ale nepopierate za tým tú politickú dimenziu?

Ale veď áno, veď ide tu o to, že Billa sa stotožnila s názorom nejakého novinára. Je to ich slobodné rozhodnutie. Keď sa bavíme o slobode prejavu, tak tu musíme rešpektovať slobodu vyjadrenia názoru, aj politického, a my s tým môžeme súhlasiť alebo nemusíme, ale je to ich právo.

Lenže týmto slobodným vyjadrením politického názoru Billa vlastne začala vystupovať ako politický subjekt. Je to podľa vás v poriadku?

Prečo by mala vystupovať ako politický subjekt? Tým že prestanú predávať jeden časopis, to predsa nie je nejaká politická profilácia. Oni predsa nevystupujú v tom zmysle, že budú voliť mňa alebo tuto kolegu z inej strany. Je to len rozhodnutie, že ten časopis nechcú predávať. Ja by som to nevnímal tragicky. Nech si pán Rostas nájde iný distribučný kanál, nech osloví dajme tomu sieť predajní Malina, ktorá je v Bratislave, možno bude úspešný.

Keď sa jeden časopis prestane predávať v jednej z distribučných sietí, samo osebe to nie je žiadna tragédia. Ide tu však o princíp: ak budú distribučné spoločnosti pod vplyvom politických tlakov rozhodovať o tom, ktoré médiá dostanú priestor, aká sloboda slova to bude? Naviac, žijeme v krajine, kde je väčšina distribučných reťazcov v cudzích rukách, konkrétne najčastejšie rakúskych, nemeckých, francúzskych či iných západných. Aké majú oni právo cez svoj biznis prejavovať svoj politický názor na slovenský verejný diskurz realizovaný cez slovenské politicky profilované médiá, a ovplyvňovať ho? Strpeli by niečo také oni vo svojich krajinách?

Ivan Lehotský